Grécke komerčné banky požiadali centrálnu banku v Aténach o likviditu

Grécke banky čelia novej kríze po víťazstve krajne ľavicovej strany Syriza v predčasných voľbách 25. januára. Jej líder a nový premiér Alexis Tsipras totiž voličom sľúbil, že zastaví úsporné opatrenia a začne rokovať o zmene úverových podmienok. Spor s veriteľmi však môže skončiť odchodom Grécka z eurozóny. Mnohí klienti tamojších bánk sa preto rozhodli vybrať si svoje vklady.

Problémy s likviditou prinútili centrálnu banku v Grécku, aby ešte pred voľbami požiadala Európsku centrálnu banku (ECB) o schválenie núdzovej likvidity (Emergency Liquidity Assistance, ELA) pre banky National Bank, Piraeus Bank, Alpha Bank a Eurobank.

ECB, ktorá im povolila dvojtýždňovú núdzovú úverovú linku, by mala v stredu 4. februára znova prehodnotiť situáciu v Grécku. Odborníci predpovedajú, že rokovania predstavenstva ECB o ďalšej pomoci gréckym bankám budú veľmi napäté. Nemecká Bundesbank sa totiž obáva, že grécka vláda banky prinúti, aby tieto financie použili na kúpu krátkodobých pokladničných poukážok, ktoré sa chystá emitovať. To by pomohlo kabinetu, ktorý odmieta dodržiavať podmienky záchranného programu, zaobísť sa bez peňazí od veriteľov. Grécku pritom hrozí, že okrem jeho bánk si pokladničné poukážky nikto nekúpi, prípadne, že trh prinúti vládu akceptovať vysoké výnosy.

Podľa nemenovaných zdrojov si banky v Grécku požičali približne dve miliardy eur od centrálnej banky v Aténach po tom, ako jej ECB 21. januára povolila poskytnúť naliehavú pomoc komerčným bankám. Zdroje však odmietli uviesť, ktoré banky požiadali o likviditu. Dodali len, že odliv vkladov z gréckych bán pokračuje aj po voľbách, no tento týždeň sa spomalil.

Národné centrálne banky môžu v rámci ELA poskytnúť úvery komerčným bankám, ak to schváli ECB. Grécke banky využívali túto pomoc najmä v roku 2012, keď dlhová kríza v krajine vrcholila a začiatkom minulého roka peniaze vrátili.

No teraz sa problém s likviditou vrátil, zapríčinil ho odliv vkladov a zároveň zatvorenie trhu s medzibankovými úvermi pred gréckymi finančnými ústavmi. Dôvodom je neistota v súvislosti s ďalším vývojom po nástupe novej vlády.

Likvidita od domácej centrálnej banky však vyjde grécke komerčné ústavy drahšie ako pôžičky od ECB, ale je možné, že na ňu budú odkázané dlhší čas, keďže nemajú vhodné aktíva, ktoré by použili ako kolaterál, teda zábezpeku za financie od Európskej centrálnej banky.

A hoci je za ELA zodpovedná národná centrálna banka, partneri v eurozóne môžu túto núdzovú likviditu vetovať, ak bude dostatočná väčšina členov Rady guvernérov ECB hlasovať proti nej.

Šéfovia centrálnych bánk eurozóny sa stretávajú každé dva týždne a teoreticky môžu kedykoľvek pomoc gréckym bankám zastaviť, aj keď to momentálne nie je pravdepodobné.