Gréci sa stále zdráhajú vrátiť svoje peniaze do bánk

Podľa údajov, ktoré tento týždeň zverejnila grécka centrálna banka, odlev vkladov z gréckych bánk sa v októbri obnovil a pokračoval aj v novembri, napriek tomu, že vláda v lete zaviedla kapitálové kontroly a limity na výber vkladov aj transfery peňazí do zahraničia.

Presnejšie, vklady domácností aj firiem v gréckych bankách v novembri 2015 klesli na 120,9 miliardy eur a dosiahli najnižšiu úroveň za 12 rokov. A za 12 mesiacov do novembra 2015 prišli grécke banky o vyše 43 miliárd eur, čo predstavuje 26,4 % všetkých úspor.

Nedôvera sporiteľov tak môže podkopať snahu vlády o zmiernenie kapitálových kontrol do konca júna 2016. Neochota Grékov vrátiť do bánk peniaze, ktoré ukrývajú doma alebo na účtoch v zahraničí, zase bráni finančným ústavom v Grécku poskytovať úvery ekonomike a pomôcť jej tak prekonať recesiu.

Záťažové testy Európskej centrálnej banky po turbulentnom lete, keď sa Grécko ocitlo na pokraji bankrotu a hrozil mu odchod z eurozóny, odhalili, že grécke banky potrebujú kapitál vo výške zhruba 14,4 miliardy eur. Dôvodom tejto diery bol rast zlých nesplácaných úverov, slabý výkon ekonomiky, drahá núdzová likvidita a prísne podmienky pre transfery peňazí. Väčšinu z chýbajúcich financií doplnili bankám súkromní investori a 5 miliárd eur im poskytla vláda z tretieho záchranného balíka.

Tsipras v novembri ubezpečil sporiteľov, že banky v Grécku už majú dostatok kapitálu a nehrozí, že sa na ich záchrane budú musieť podieľať aj majitelia účtov s vkladom vyšším ako 100.000 eur, ako tomu bolo na Cypre.

Gréci však stále nie sú ochotní vrátiť svoje úspory do bánk, keďže vláda vlečie na nohe "obrovskú guľu" - musí plniť tvrdé úverové podmienky, aby dostala ďalšie peniaze od veriteľov. Kabinet v Aténach čaká rad nepopulárnych krokov, ako je napríklad mimoriadne citlivé ďalšie znižovanie výdavkov na dôchodky.