Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
15. nov. 2018Leopold
BratislavaBratislava
Biblia
TV program
Moje Netky
Ilustračné foto
Ilustračné foto
08.11.2018 06:00 Relax
Genetické zmeny ľudských embryí sú zase o niečo reálnejšie
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
08.11.2018 06:00 Relax

Genetické zmeny ľudských embryí sú zase o niečo reálnejšie



Genetická modifikácia u ľudských embryí je zasa o krok bližšie k realite. Americkí vedci použili jednu z metód genetického inžinierstva zvanú Crispr-Cas9 a podarilo sa im zmutovať gén, ktorý by inak u myší viedol k smrteľnému zlyhaniu pečene.


Podobná metóda by mohla fungovať aj u ľudí. Je ale otázkou etiky, či má veda do genetickej informácie zasahovať.

 

"Ideálne by bolo takto liečiť choroby, ktoré spôsobujú veľké komplikácie a úmrtí v období tesne okolo pôrodu, a proti ktorým momentálne nedisponujeme účinnými liekmi."

 

V článku v časopise Nature Medicine vysvetľuje americký tím vedcov, ako vykonal sériu pokusov, pri ktorých modifikoval gény myších embryí. Menil pritom jednotlivé páry báz - molekúl, ktoré v spojení tvoria základ DNA.

 

Metóda je veľmi účinná

 

Potom, čo vedci zistili, že je možné vykonávať zmeny na konkrétnom mieste v DNA pečeňových buniek myších embryí, sústredili sa na chorobu zvanú dedičná tyrozinémia 1. typu. Ide o genetické ochorenie, kvôli ktorému telo nedokáže správne štiepiť aminokyselinu zvanú tyrozín, a ktoré je bez patričnej liečby smrteľné.

 

"Nejde o vyložene zriedkavé ochorenie, u ľudí sa objavuje zhruba u 1 človeka zo 100-tisíc," povedal britskému denníku The Guardian William Peranteau z Detskej nemocnice vo Philadelphii v USA, ktorý sa na výskume podieľa.

 

Tím vzal myši s genetickou mutáciou, ktorá spôsobuje chorobu podobnú dedičnej tyrozinémii 1. typu, a rozmnožil ich, pričom samica dostávala liek.

 

Vedci potom 26 embryí naočkovali vírusom nesúcim genetické inštrukcie pre modifikáciu génov a 27 embryí rovnakým vírusom, ale bez tohto genetického nástroja. Po narodení malej myši už žiadne ďalšie lieky nedostávali, a vedci čakali, čo sa stane.

 

"Myši z druhej skupiny všetkých do troch týždňov uhynuli," povedal Peranteau. Avšak myši, u ktorých došlo k modifikácii, sa dožili konca štúdie vo veku 3 mesiacov a zdali sa byť úplne v poriadku, rovnako ako myši, ktorým vedci žiaden vírus nepichli a podávali im ďalej lieky. U samíc, ktoré malé myši porodili, neboli žiadne genetické mutácie viditeľné.

 

Kam to povedie?

 

Výskum môže priniesť veľký pokrok pre vedu a lekárstvo, kritici však varujú, že má tiež svoje riziká. Niektorí upozorňujú na príliš rýchle zmeny a obávajú sa možného zneužitia technológie, ktoré by ústilo v "programovanie" detí.

 

Je tiež otázkou, či sa zmeny v genetickej informácii neskôr v živote človeka neprejavia nejako negatívne. Čiernym scenárom by potom bolo odovzdanie "genetickej chyby" ďalším generáciám.



reklama


Zdroj: netk BL

Foto:  Pixabay



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok