Béla
Bugár

Zuzana
Čapútová

Eduard
Chmelár

Gabriela
Drobová

Štefan
Harabin

Marian
Kotleba

Milan
Krajniak

František
Mikloško

Rober
Mistrík

Róber
Švec

Bohumila
Tauchmannová

Juraj
Zábojník

Oskar
Fegyveres


Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
17. jan. 2019Nataša
BratislavaBratislava
Biblia
TV program
Moje Netky
Ilustračné foto
Ilustračné foto
08.11.2018 06:00 Relax
Genetické zmeny ľudských embryí sú zase o niečo reálnejšie
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
08.11.2018 06:00 Relax

Genetické zmeny ľudských embryí sú zase o niečo reálnejšie



Genetická modifikácia u ľudských embryí je zasa o krok bližšie k realite. Americkí vedci použili jednu z metód genetického inžinierstva zvanú Crispr-Cas9 a podarilo sa im zmutovať gén, ktorý by inak u myší viedol k smrteľnému zlyhaniu pečene.


Podobná metóda by mohla fungovať aj u ľudí. Je ale otázkou etiky, či má veda do genetickej informácie zasahovať.

 

"Ideálne by bolo takto liečiť choroby, ktoré spôsobujú veľké komplikácie a úmrtí v období tesne okolo pôrodu, a proti ktorým momentálne nedisponujeme účinnými liekmi."

 

V článku v časopise Nature Medicine vysvetľuje americký tím vedcov, ako vykonal sériu pokusov, pri ktorých modifikoval gény myších embryí. Menil pritom jednotlivé páry báz - molekúl, ktoré v spojení tvoria základ DNA.

 

Metóda je veľmi účinná

 

Potom, čo vedci zistili, že je možné vykonávať zmeny na konkrétnom mieste v DNA pečeňových buniek myších embryí, sústredili sa na chorobu zvanú dedičná tyrozinémia 1. typu. Ide o genetické ochorenie, kvôli ktorému telo nedokáže správne štiepiť aminokyselinu zvanú tyrozín, a ktoré je bez patričnej liečby smrteľné.

 

"Nejde o vyložene zriedkavé ochorenie, u ľudí sa objavuje zhruba u 1 človeka zo 100-tisíc," povedal britskému denníku The Guardian William Peranteau z Detskej nemocnice vo Philadelphii v USA, ktorý sa na výskume podieľa.

 

Tím vzal myši s genetickou mutáciou, ktorá spôsobuje chorobu podobnú dedičnej tyrozinémii 1. typu, a rozmnožil ich, pričom samica dostávala liek.

 

Vedci potom 26 embryí naočkovali vírusom nesúcim genetické inštrukcie pre modifikáciu génov a 27 embryí rovnakým vírusom, ale bez tohto genetického nástroja. Po narodení malej myši už žiadne ďalšie lieky nedostávali, a vedci čakali, čo sa stane.

 

"Myši z druhej skupiny všetkých do troch týždňov uhynuli," povedal Peranteau. Avšak myši, u ktorých došlo k modifikácii, sa dožili konca štúdie vo veku 3 mesiacov a zdali sa byť úplne v poriadku, rovnako ako myši, ktorým vedci žiaden vírus nepichli a podávali im ďalej lieky. U samíc, ktoré malé myši porodili, neboli žiadne genetické mutácie viditeľné.

 

Kam to povedie?

 

Výskum môže priniesť veľký pokrok pre vedu a lekárstvo, kritici však varujú, že má tiež svoje riziká. Niektorí upozorňujú na príliš rýchle zmeny a obávajú sa možného zneužitia technológie, ktoré by ústilo v "programovanie" detí.

 

Je tiež otázkou, či sa zmeny v genetickej informácii neskôr v živote človeka neprejavia nejako negatívne. Čiernym scenárom by potom bolo odovzdanie "genetickej chyby" ďalším generáciám.



reklama


Zdroj: netk BL

Foto:  Pixabay



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok