Generálny tajomník NATO vyzval európskych spojencov, aby vo vlastnom záujme investovali viac do obrany

"Nejde o to uspokojiť Spojené štáty, ide o bezpečnosť Európy," povedal v rozhovore pre dnešné vydanie novín Handelsblatt. Európa sa podľa Stoltenberga nachádza oveľa bližšie ku krízam a hrozbám než USA, "bližšie k Rusku, bližšie k Sýrii a Iraku". Šéf NATO pripomenul, že konflikty na Blízkom východe spustili v Európe najväčšiu utečeneckú krízu od konca druhej svetovej vojny.

Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson vyzval minulý týždeň členské štáty NATO, aby zvýšili výdavky na obranu, alebo do dvoch mesiacov predložili plány, ako dosiahnu plnenie rozpočtových smerníc aliancie. Iba päť krajín 28-člennej aliancie splnilo v roku 2016 cieľ vynaložiť dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu, a to USA, Británia, Estónsko, Grécko a Poľsko. Lídri členských štátov NATO sa pritom už v roku 2014 dohodli na postupnom zvyšovaní vojenských výdavkov.

Konkrétne Nemecko investuje v súčasnosti do obrany 1,2 percenta HDP. Šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel nedávno na stretnutí so svojimi kolegami z NATO označil za "úplne nerealistické", aby jeho krajina takmer zdvojnásobila svoj vojenský rozpočet. Stoltenberg však argumentuje, že nejde o nijakú novinku, pretože Nemecko a ďalšie európske krajiny dávali viac ako dve percentá na obranu počas studenej vojny, "mnoho rokov dokonca tri percentá".

Spôsob dosiahnutia spomínaného cieľa musí byť podľa Stoltenberga prispôsobený možnostiam jednotlivých krajín. "Každá krajina má svoj vlastný politický systém a svoje vlastné cesty," konštatoval pre Handelsblatt. Napríklad Poľsko už prijalo zákony, ktoré vládu k dvom percentám HDP zaväzujú.

Stoltenberg zároveň vyjadril presvedčenie, že nadchádzajúce rokovania o brexite alianciu nezaťažia. "Rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sú obrovskou výzvou, ktorú v žiadnom prípade nepodceňujem," povedal. Stoltenberg sa takisto neobáva, že odchod Británie z EÚ zmení jej vzťah k NATO.