Gašparovič vrátil parlamentu dve novely

Navrhuje, aby sa z možného rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) bez súhlasu zamestnávateľa vylúčil širší okruh zamestnávateľov. Kým schválená novela zákona počíta s tým, že budú z tohto procesu vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov, podľa prezidenta by sa to malo týkať zamestnávateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov. Argumentuje tým, že podľa nariadenia Európskej komisie sa za malý a stredný podnik považuje podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb. Prezident tiež navrhuje, aby sa rozšírenie záväznosti KZVS nevzťahovalo na zamestnávateľa, ktorý má uzatvorenú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu.

Parlamentom schválená úprava rozširovania záväznosti KZVS podľa Gašparoviča neguje výsledky kolektívneho vyjednávania na „podnikovej úrovni“, ktorého cieľom a výsledkom je uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy. Novele zákona tiež vyčíta to, že v nej nie sú stanovené ďalšie podmienky na rozšírenie záväznosti KZVS, ako aj všetky prijateľné kritériá na ustanovenie všeobecného záujmu na rozšírení jej záväznosti s cieľom vylúčiť prípadné ekonomické dopady na niektorých zamestnávateľov. "Podľa môjho názoru nie je postačujúce viazať rozšírenie záväznosti KZVS len na skutočnosť, že zamestnávatelia, pre ktorých sa má rozšíriť záväznosť tejto kolektívnej zmluvy, zamestnávajú väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo v tej istej časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa," tvrdí prezident. 

Hlava štátu tak vyhovela Americkej obchodnej komore (AmCham) v SR, ako aj Republikovej únii zamestnávateľov, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore a Klubu 500, ktorí prezidenta listom žiadali o vrátenie novely zákona do parlamentu na opätovné prerokovanie. Novela zákona podľa týchto zamestnávateľských organizácií nie je v súlade s Ústavou SR a v čase pretrvávajúcich negatívnych dopadov hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku sa stane priamou prekážkou naštartovania hospodárskeho rastu s negatívnym dopadom na zamestnanosť. 

Podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už nemá byť súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť. O návrhoch na rozšírenie záväznosti KZVS, ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi, má rozhodovať tripartitná komisia. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov ministerstva, zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcu Štatistického úradu SR. 

"Úlohou komisie bude konať v súlade s verejným záujmom, dbať na dodržiavanie zákonom stanovených podmienok a objektívne posudzovať pripomienky jednotlivých zamestnávateľov, prípadne posudzovať aj iné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na rozšírenie, resp. nerozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa," uviedlo ministerstvo práce. 

Rezort práce a sociálnych vecí súčasne pri rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy stanovuje podmienku reprezentatívnosti, teda pokrytia určitého počtu zamestnancov kolektívnou zmluvou. Záväznosť by sa má rozšíriť len pri takej kolektívnej zmluve, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v odvetví, ako iná kolektívna zmluva, ktorú uzatvorili iní zamestnávatelia v rámci rovnakého odvetvia. Oproti doterajšiemu stavu, keď označením odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni skupiny, sa rozšíri označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na úrovni divízie. 

Z rozšírenia záväznosti KZVS sa podľa novely zákona vylúčia niektoré kategórie zamestnávateľov. Pôjde napríklad o zamestnávateľa, ktorý má do 20 zamestnancov, či zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Záväznosť KZ sa tiež nebude rozširovať na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov a na zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú. Výnimku tiež má dostane zamestnávateľ, ktorý je v úpadku, likvidácii, v ozdravnom režime alebo nútenej správe. "Ide o tie kategórie zamestnávateľov, u ktorých existuje objektívny dôvod, že rozšírenie kolektívnej zmluvy na nich by im mohlo spôsobovať problémy," tvrdí rezort práce a sociálnych vecí.

Prezident vetoval zmeny v hmotnej núdzi

Prezident Ivan Gašparovič vrátil do Národnej rady SR nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Za problematické považuje to, či zníženie dávky v hmotnej núdzi určenej na zabezpečenie základných životných podmienok je v súlade s Ústavou SR. Hlava štátu má pochybnosti aj o tom, či vykonávanie menších obecných služieb je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci a Dohovorom MOP o zrušení nútenej práce. Prezident upozorňuje na to, že podľa Ústavy SR má každá osoba v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Nový zákon podľa Gašparoviča zavádza nerovnaké postavenie medzi plnoletou osobou v hmotnej núdzi, ktorá sa zúčastní na vykonávaní malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác a plnoletým človekom v hmotnej núdzi, ktorému takáto práca nebude ponúknutá.

Hlava štátu navrhuje z okruhu prác, v rámci ktorých budú plnoleté sociálne odkázané osoby povinné odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,6 eura, vypustiť menšie obecné služby. V zákone tak žiada ponechať povinnosť odpracovať si túto dávku len v rámci dobrovoľníckej činnosti alebo pri prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že takúto pracovnú ponuku sociálne odkázaná osoba dostane. Ak ani jeden z rodičov nevyužije takúto ponuku, rodina nedostane aktivačné príspevky ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Rodina však bude mať naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur. 

Novým zákonom sa tiež ruší poskytovanie príspevku na zdravotnú starostlivosť, ktorý v súčasnosti dosahuje 2 eurá mesačne na každú osobu v hmotnej núdzi. Od budúceho roka sa zavedie osobitný príspevok v sume 63,07 eura pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí pred nástupom do zamestnania poberali pomoc v hmotnej núdzi a začali pracovať. Podmienkou bude, aby ich príjem z práce bol najmenej vo výške minimálnej mzdy a najviac vo výške trojnásobku minimálnej mzdy, a domácnosti, ktorej je zamestnaná osoba členom, sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa bude pri splnení podmienok poskytovať najviac šesť mesiacov. 

Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi zachováva 17,2-eurový príspevok pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Zákon má okrem toho umožniť zrážky zo sociálnych dávok na zaplatenie pokuty za priestupky pri porušení verejného poriadku, poškodzovaní majetku, alkoholizmu či zdravotnej starostlivosti. Pracujúci ľudia s nízkymi príjmami budú mať nárok na aktivačný príspevok. Ministerstvo práce chce týmto opatrením motivovať ľudí v hmotnej núdzi k uplatneniu sa na trhu práce a zmierniť riziko chudoby pracujúcich ľudí. 

Aktivačný príspevok v súčasnej výške 63,07 eura budú úrady práce a sociálnych vecí vyplácať na každého člena domácnosti, ktorý pracuje alebo je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, projektov, či na aktivačných prácach. Plnoletému členovi domácnosti bude úrad práce a sociálnych vecí vyplácať aktivačný príspevok vtedy, ak je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a vykonáva menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu minimálne 64 hodín a maximálne 80 hodín mesačne. 

"Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby účastníkom na týchto činnostiach patril aktivačný príspevok iba na základe písomnej dohody uzavretej medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti, pričom úrad bude oprávnený kontrolovať účasť príjemcov pomoci v hmotnej núdzi priamo na mieste výkonu činnosti," uvádza rezort. Toto opatrenie má úradu práce umožniť kontrolu účelnosti poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi.