Gašparovič: Intervencia v Sýrii nemôže byť na základe jedného zistenia

"Samozrejme, ak ozaj došlo k ohrozeniu veľkej skupiny občanov, tak je potrebná intervencia. Ale je to rozhodnutie, ktoré sa nedá urobiť len tak, že niekto povie, došlo tam k takémuto úkonu a my tam preto musíme ísť," myslí si Gašparovič. Štáty sveta, Európy, ale aj NATO sa podľa slovenského prezidenta v posledných rokoch poučili, že rozhodnutie o vojenskej intervencii je veľmi vážne. "A nebojím sa povedať, že tak, ako sme privítali arabskú jar, dnes sa na to dívam ako na arabský zmätok, keď neviem, komu máme pomáhať a komu nie," ukončil Gašparovič.

Rumunská hlava štátu Traian Băsescu tvrdí, že postoj Rumunska zatiaľ vystihuje slovo opatrnosť. "Musíme počkať, čo zistia experti OSN v Sýrii. Už máme ponaučenia aj z Egyptu, Líbye. Odkaz Rumunska je opatrnosť. Ak sa naši spojenci rozhodnú vstúpiť do Sýrie, budeme lojálni k našim spojencom v OSN," povedal Băsescu.

Prezident USA Barack Obama už v roku 2012 označil potenciálne použitie chemických zbraní vládou v Sýrii za takzvanú červenú čiaru, po ktorej prekročení sa bude Washington vážne zaoberať zásahom proti režimu v blízkovýchodnej krajine. Chemické zbrane boli údajne použité minulý týždeň a vyžiadali si stovky životov. Asadova vláda to však poprela a obviňuje z útoku povstalcov, ktorých označuje za teroristov, a odmieta výzvy na odstúpenie. Diplomatické riešenie takmer 30-mesačného konfliktu, ktorý si vyžiadal už viac ako 100-tisíc obetí, sa tak stále nepodarilo nájsť. Hovorí sa preto o útoku na sýrske ciele. Na sýrskom území sa však nachádzajú experti OSN, ktorí hľadajú dôkazy o údajnom minulotýždňovom použití chemických zbraní. Útok okrem USA podporujú aj Británia, Francúzsko či Turecko, opačný postoj prezentuje najmä Rusko spolu s Čínou a Iránom.