Gabriel vyzval Euroskupinu, aby začala diskutovať o zmiernení gréckeho dlhu

Ministri financií 19 štátov, ktoré zaviedli euro, tzv. Euroskupina, sa zídu v pondelok 9. mája na mimoriadnych rokovaniach o gréckom dlhu a novej sérii úsporných opatrení. Tie by mali Atény dopredu schváliť, a ak im bude hroziť, že do roku 2018 nesplnia dohodnuté fiškálne ciele, vstúpia tieto opatrenia automaticky do platnosti.

Grécky minister financií Euklid Tsakalotos však partnerov v eurozóne upozornil, že parlament takýto návrh v žiadnom prípade neschváli.

Grécki poslanci začali v sobotu (7.5.) rozpravu o návrhu reforiem a úspor, ktorý zahŕňa aj dodatočné dôchodkové škrty a zvyšovanie daní. Hlasovať by mali dnes, pravdepodobne až neskôr večer. Pre koaličnú vládu premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorá má v parlamente iba tesnú väčšinu, to bude náročný test.

Atény vlani v lete sľúbili, že prijmú úsporné opatrenia vo výške 5,4 miliardy eur. Ale spolu s tzv. krízovým balíkom rezervných opatrní vo výške 3,6 miliardy eur sa hodnota celého balíka úspor zvýši na 9 miliárd eur.

Práve schválenie požadovaných reforiem a úspor je podmienkou pre dokončenie revízie plnenia podmienok tretieho záchranného úveru a následné uvoľnenie ďalšej splátky z tohto úveru a začatie rokovaní o zmiernení gréckeho dlhu.

"Schôdza Euroskupiny musí nájsť spôsob, ako sa dostať z tohto bludného kruhu," uviedol Gabriel, ktorý je tiež ministrom hospodárstva. Pripomenul, že grécka ekonomika už ožíva a preto nevidí žiadny zmysel v tom, aby jej rast znova zastavili nové úsporné opatrenia. Podľa neho všetci vedia, že raz musí dôjsť k zmierneniu gréckeho dlhu, aby sa ho podarilo stlačiť na udržateľnú úroveň. Domnieva sa preto, že nemá zmysel toto rozhodnutie neustále odkladať.

Aj generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardová tento týždeň vyzvala Euroskupinu, aby začala s Gréckom rokovať o zmiernení dlhu. Uviedla tiež, že fond považuje požiadavku členov eurozóny na čele s Nemeckom, aby Grécko do roku 2018 dosiahlo primárny rozpočtový prebytok na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), za veľmi ťažko splniteľnú a "možno kontraproduktívnu". Vyhlásila, že MMF sa nepripojí k tretiemu záchrannému programu pre Grécko, ak nebudú jeho fiškálne ciele reálne a jeho dlhová záťaž sa nezníži.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble je však proti akémukoľvek zníženiu gréckeho dlhu. Tvrdí, že to nie je potrebné.

Grécko pritom potrebuje do júla získať ďalších vyše 5 miliárd eur z tretieho úveru, aby mohlo uhradiť predchádzajúce pôžičky od MMF, dlhopisy, ktorým vyprší platnosť a ktoré nakúpila Európska centrálna banka. A potrebuje aj peniaze na chod štátu.