G. MESEŽNIKOV: Agenda vlády za prvých 100 dní prípomína rok 1998

NETKY.SK • 14 Október 2010, 11:35 • 2 min
G. MESEŽNIKOV: Agenda vlády za prvých 100 dní prípomína rok 1998

G. MESEŽNIKOV: Agenda vlády za prvých 100 dní prípomína rok 1998

slovakia

left justify in out

img

Základná agenda vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) za prvých sto dní pripomína prvé mesiace po roku 1998 v tom, že vláda komunikuje "naprávanie" chýb svojho predchodcu. Na otázku, k čomu by prirovnal základný odkaz novej vlády voličom, to pre TASR povedal politológ Grigorij Mesežnikov.
"Samozrejme, miera 'napravovania' v roku 1998 bola oveľa vyššia, pretože tam bolo treba naozaj 'hasiť'. Podmienky sú iné, vtedy bolo integračné zlyhanie, teraz sme v Európskej únii," doplnil Mesežnikov. Napriek tomu by sa podľa neho interpretácia zámerov novej vlády nemala zužovať len na konsolidáciu schodku štátneho rozpočtu. "Nejde iba o konsolidáciu verejných financií. Tu naozaj vládla zostava, ktorá nebola celkom v súlade s princípmi liberálnej demokracie. To, čo momentálne súčasná vláda robí, to nie je iba odstraňovanie nehospodárneho prístupu v ekonomike. Je to reálna náprava celého vývoja," povedal. "Politický štýl je iný, iný je prístup aj k problematike národnostných menšín, inštitúcie fungujú v inom režime," uviedol Mesežnikov. Podľa neho sa obavy z bývalej vlády, kde ľavicový Smer-SD dopĺňali ĽS-HZDS a SNS, naplnili, "a v poslednom roku vládnutia aj rozvinuli". "Korupcia, zlý stav v súdnictve, stranícky klientelizmus, netransparentnosť, nedostatočná efektivita štátneho aparátu," charakterizoval obdobie vlády Roberta Fica.
S prirovnaním prvých troch mesiacov tejto vlády k roku 1998 sa podľa politológa Juraja Marušiaka dá súhlasiť len čiastočne. "Vládna garnitúra vyšla s koncepciou zmien, respektíve protikrízových opatrení, aj keď nie je veľmi jasná. Druhý odkaz je snaha kompromitovať predchádzajúcu vládnu garnitúru. To je identické s obdobím po roku 1998," poznamenal. Vláda Ivety Radičovej podľa neho deklarovala ambíciu pôsobiť v politike transparentnejšie ako jej predchodkyňa. "Prišla s týmito ideálmi. Zatiaľ ale v tomto smere príliš nepresvedčila," podčiarkol s pripomenutím medializovaných káuz SaS a Mostu-Híd. Na druhej strane agenda pripomínania roku 1998, "atmosféra ohrozenia demokracie", podľa neho súvisí s nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami.
Nová vláda podľa Marušiaka dosiahla určité zlepšenie vzťahov s Maďarskom, je však otázne, či nie je v prvom rade dôsledkom oslabenia postavenia vlády maďarského premiéra Viktora Orbána (Fidesz) na medzinárodnej scéne. Naopak, odmietnutie pôžičky Grécku podľa neho medzinárodný obraz Slovenska skôr zhoršilo.
"K problematike národnostných menšín a vzťahom s Maďarskom je tu celkom iný prístup," oponuje Mesežnikov. V dlhodobom vývoji Slovenska od roku 1990 vidí striedanie fáz, v ktorých boli najprv pri vláde strany, ktoré presadzovali zmeny v zmysle fungovania trhových mechanizmov, inštitucionalizáciu mechanizmov demokracie a neskôr integráciu do Európskej únie a NATO a následne ich striedali garnitúry, ktoré presadzovali "protismerné" tendencie. "Tie sekvencie sú stále typologicky podobné," dodal. Aj preto sa podľa neho v minulosti spájali do koalície buď "prodemokratické" strany, medzi ktoré počíta aj bývalú SDĽ, ale už nie Smer-SD, alebo strany podobné ĽS-HZDS.
Podľa Marušiaka je takéto videnie príliš schematické. "Je pravda, že Smer-SD má silnejšie etatistické sklony, ale určite by som ho nezaraďoval k odporcom demokracie," reagoval. Smer-SD mal podľa neho tendencie získavať elektorát aj z radov národne orientovaných voličov a čiastočne aj ľudí s resentimentami na bývalý režim. "Ale označiť ich za odporcov demokracie, to by chcelo trošku lepšie zdôvodnenie," dodal.
Čo sa týka prvých sto dní druhej vlády Mikuláša Dzurindu, podľa obidvoch politológov prebiehali pokojnejšie ako teraz. "V roku 2002 by bol problém sa negatívne vyrovnávať s predchádzajúcou vládou," poznamenal Marušiak. Dodal, že pravicová koalícia SDKÚ-KDH-ANO-SMK bola ideovo relatívne homogénna a mala ambiciózny reformný program.
"Išlo viac-menej o konsolidáciu reformného kurzu. Keďže vznikla liberálno-konzervatívna vláda, prehlbovala reformy, ktoré sa začali už za prvej Dzurindovej vlády," pripomenul aj Mesežnikov, že za štyri roky potom prebehla reforma verejnej správy, sociálneho a daňového systému, začali sa zmeny v zdravotníctve.
V roku 2006 podľa neho nastúpila k moci vláda, ktorá vyhrala voľby na vlne protireformných sľubov, už v priebehu v prvých troch mesiacov z nich však začala ustupovať. "Komunikovali ľuďom, že ide o vládu, ktorá sa stará o bežných občanov. Sľúbili budovanie tzv. sociálneho štátu a takmer okamžite začali posilňovať nacionalistický diskurz," poznamenal Mesežnikov. Podľa Marušiaka sa Ficova vláda v prvých mesiacoch po voľbách v roku 2006 potrebovala vyrovnať s predvolebným "strašením" pravicových strán a vo viacerých oblastiach potvrdila kontinuitu s predchádzajúcou garnitúrou. "Výnimkou bol napríklad odchod slovenských vojakov z Iraku," povedal.

Zdroj: TASR



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona