Ftáčnik: Bratislava za štyri roky znížila dlhy o 40 miliónov eur

"Mesto každoročne znižuje svoje záväzky v bankách o päť miliónov eur a za ďalších 20 miliónov sme splatili úvery za naše organizácie," vysvetlil Ftáčnik. V porovnaní s rokom 2011 sa tak úverové zaťaženie mesta znížilo zo 66 bežných príjmov mesta na 52 percent tento rok. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pritom hovorí, že 60 percent je kritická hranica. "Za bezpečnú hranicu sa považuje 50 percent, čiže ešte nám chýba jeden rok na to, aby sme sa pod ňu dostali a mohli povedať, že hospodárenie mesta máme z hľadiska ústavného zákona pod kontrolou," uviedol primátor.

Znížiť dlhové zaťaženie sa mestu podľa Ftáčnika podarilo najmä s pomocou dvoch krokov – šetrilo na bežnom chode mesta a predával sa majetok. Predávať nehnuteľnosti sa ale mestu nedarilo tak, ako plánovalo a preto väčší diel na znižovaní dlhu niesli úspory na bežnom chode mesta. "To nie je veľmi populárna cesta, vidíme to v pripomienkach, ktoré naši obyvatelia majú, či už k čistote mesta, koseniu, stavu ciest, tam všade sa to šetrenie prejavuje. Nedá sa to ale urobiť tak, že si nikto nevšimne, že sme v šetriacom režime," podotkol Ftáčnik.

Pri predaji majetku mesto podľa primátora zorganizovalo mnoho takých obchodných súťaží, do ktorých sa mu nik neprihlásil. Zo 40, ktoré uskutočnilo v poslednej dobe, doviedli vraj do konca len štyri. "V čase krízy bola cena stanovená našim znaleckým posudkom vysoká. Ale keby sme nemuseli predávať majetok, nepredávali by sme ho. Predávali by sme len pozemky pod budovami, kde je prirodzené vlastníctvo sceliť," zdôraznil Ftáčnik. 

Primátor pripustil, že predaj majetku nie je udržateľný spôsob financovania mesta. "Úbytok majetku sme ale získali tým, že sme na katastri vedeli legálne zapísať nehnuteľnosti, ktoré nemajú pána. Mesto teda nestratilo a zatiaľ ešte máme dosť majetku," dodal Ftáčnik. V budúcnosti by radnica chcela nehnuteľnosti len prenajímať a tak majetok zhodnocovať.

Priniesť viac peňazí do mestskej pokladnice chce mesto zvýšením podielu samosprávy na dani z príjmov fyzických osôb, a to zo 67 percent na 68,5 percenta v budúcom roku. "Máme prísľuby od vlády, že toto by mohlo byť reálne, čo Bratislave prinesie asi 1,5 milióna eur v ďalšom roku," vyčíslil Ftáčnik.

Mesto chce tiež zmeniť systém prerozdeľovania financií medzi jednotlivé mestá a obce a presvedčiť vládu, že v Bratislave žije 450.000 obyvateľov, nie 415.000, ako vykazuje sčítanie ľudu. "Rozdielom medzi skutočným počtom ľudí, ktorí tu žijú a štatistickým počtom, Bratislava aj mestské časti prichádzajú ročne o 10 miliónov eur," vypočítal ďalej primátor. 

Peniaze by sa tak podľa Ftáčnika mali rozdeľovať na základe registra fyzických osôb. "Každý z nás je v ňom zapísaný so svojím menom, rodným číslom a adresou, teda je to kontrolovateľný údaj," vysvetlil primátor. So štatistickým sčítaním sa podľa neho nedá pracovať ako s entitou. Register by mohol nahradiť neskôr aj sčítanie ľudu, myslí si Ftáčnik. Dosiaľ sa o tom diskutovalo na Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS), v druhej polovici roka chce ZMOS rokovať vraj aj s vládou.

Zvýšiť príjmy mesta by v budúcnosti mohol aj tzv. poplatok za rozvoj, ktorý by uhrádzali investori, ktorí do Bratislavy prídu a prinesú určitú záťaž. "Mal by vytvoriť zdroje na budovanie infraštruktúry mesta, na cesty, chodníky, parky, lavičky," vysvetlil primátor. Momentálne sa návrh podľa neho nachádza v pracovnej skupine, ktorú vytvorilo ministerstvo financií. 

Komplexnú správu o hospodárení mesta za uplynulé štyri roky by mali mestskí poslanci dostať na rokovanie v septembri.