BRATISLAVA – Návod opatrení, ktoré môžu samosprávy vykonať v rámci adaptácie na globálne otepľovanie, prináša nový Katalóg adaptačných opatrení miest a obcí Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorý dnes predstavili v sídle BSK v Bratislave.
Ako dnes novinárom povedal predseda kraja Pavol Frešo, katalóg prináša najlepšie praktické príklady, ako sa môžu samosprávy vysporiadať s klimatickou zmenou a aké sú ich možnosti. Poslankyňa BSK aj NR SR Mária Zemanová (SaS) zdôraznila, že zmena klímy má síce globálny charakter, ale dopady sú v prvom rade lokálne. Ide o dopad na zdravie, sociálnu situáciu, zamestnanosť ako aj na hospodárenie na poliach alebo v lesoch. Práve samosprávy majú byť preto lídrom adaptačného procesu.
„Katalóg predstavuje jednotlivé kroky, ktoré nakoniec vytvoria tú celú mozaiku adaptačných opatrení, ktorú treba vykonať. Je to aj výzva pre politikov na národnej úrovni, aby prijali príslušné legislatívne zmeny. Týka sa to najmä vodohospodárskych opatrení, kde dnešná legislatíva bráni realizácii niektorých zásadných adaptačných opatrení,“ vyhlásila.
Andrej Šteiner, riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu, ktorý katalóg pripravil, zdôraznil, že každé adaptačné opatrenie na danom mieste sa líši. „Je nutné analyzovať situáciu podľa hesla správne opatrenie na správne miesto, pretože inak bude situácia ešte horšia. Práve tento katalóg má k tomu prispieť. Je to taký rámec, sprievodca k systematickému prístupu,“ vyhlásil. Riaditeľka odboru zmeny klímy a obchodovania s emisnými kvótami Ministerstva životného prostredia (MŽP) Gabriela Fischerová iniciatívu BSK privítala a vyjadrila nádej, že katalóg bude slúžiť nielen bratislavskej župe, ale aj ďalším regiónom. Pripomenula, že MŽP v roku 2014 prijalo národnú stratégiu adaptácie na zmenu klímy, ktorú do konca roku zaktualizuje. Plánuje tiež vypracovanie akčného plánu.
„Je najvyšší čas, aby sme sa adaptácii na klimatické zmeny začali plne venovať,“ vyhlásila. Riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová informovala, že obce a mestá už čerpajú finančné prostriedky na adaptáciu z Bratislavského dotačného mechanizmu, časť rozvoja vidieka, kde boli vyčlenené financie aj na adaptačné opatrenia. V roku 2016 boli len dva projekty, no tento rok už deväť. Uviedla tiež, že MŽP v októbri vyhlási výzvu v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia, v rámci ktorého budú mať obce oveľa väčší priestor na čerpanie financií na adaptačné opatrenia. Na túto výzvu bude vyčlenených 17 miliónov eur.
Realizácia adaptačných opatrení je podľa katalógu nevyhnutná na všetkých úrovniach – globálnej, národnej, regionálnej i miestnej, no pre účinnú adaptáciu je veľmi dôležité aktívne pôsobenie lokálnej verejnej správy. Medzi adaptačné opatrenia voči častejším a intenzívnejším vlnám horúčav patrí napríklad zvyšovanie pomeru zelených a modrých plôch, tienenie verejných priestranstiev a budov či využívanie vegetačných striech a vertikálnej zelene. Následky záplav možno zmierniť napríklad minimalizovaním podielu nepriepustných plôch, zadržiavaním vody na mieste či zlepšením pripravenosti a koordinácie samosprávnych orgánov so záchrannými zložkami. Voči následkom dlhodobých súch je možné, okrem už vyššie spomenutých opatrení, podporiť aj využívanie dažďovej vody či výstavbu domových čističiek odpadových vôd.