Francúzsko vracia späť povinnú brannú prípravu pre mladých

Pôvodne s touto myšlienkou prišiel prezident Emmanuel Macron počas svojej predvolebnej kampane s cieľom posilniť zmysel pre občiansku povinnosť a národnú jednotu u mládeže.

Povinnosť sa bude týkať chlapcov i dievčat a bude rozdelená do dvoch rozličných fáz. Prvou fázou bude povinné mesačné umiestnenie so zameraním sa na občiansku kultúru, čo podľa francúzskej vlády "umožní mladým ľuďom vytvárať nové vzťahy a rozvíjať ich úlohu v spoločnosti".

Medzi zvažovanými možnosťami je dobrovoľnícke učenie a práca pre charitu - popri tradičnej vojenskej príprave v armádnych, policajných alebo hasičských zboroch. Druhá fáza je služba v rozmedzí troch mesiacov až jedného roka, v rámci ktorého budú mladí ľudia pôsobiť v oblasti súvisiacej s obranou a bezpečnosťou. Aj v tejto druhej fáze by si však absolventi mohli vybrať dobrovoľnícku činnosť spojenú s historickým dedičstvom, životným prostredím alebo sociálnou starostlivosťou.

Keď s tou myšlienkou prišiel Macron minulý rok, malo ísť o "miniatúrnu" verziu vojenskej služby; podľa jeho návrhu mali získať všetci francúzski občania "priamu skúsenosť s vojenským životom" najmenej jeden mesiac medzi 18. a 21. rokom života. Tento zámer bol však zmiernený vzhľadom na výdavky a záťaž armády.

Aj po týchto úpravách by si tento program vyžiadal ročne 1,6 miliardy eur. Zámer má podporu 60 percent obyvateľstva, tvrdí mediálna spoločnosť YouGov, u mladých ľudí je však iba polovičná.

Macron je prvým francúzskym prezidentom, ktorý neabsolvoval povinnú vojenskú službu; zrušili ju v roku 1996, keď mal súčasný šéf Elyzejského paláca 18 rokov.

Povinnú vojenskú službu majú stále škandinávske krajiny, ako aj Švajčiarsko, Rakúsko a Grécko. Z mimoeurópskych krajín je to napríklad Izrael, ktorý má trojročnú brannú povinnosť pre mužov a dvojročnú pre ženy, alebo Kórejská ľudovodemokratická republika s 11 rokmi pre mužov a siedmimi pre ženy.