Francúzska filmová ikona Alain Delon jubiluje

Predstaviteľ ráznych policajtov, dobrodruhov, chladnokrvných gangstrov ale aj šarmantných milovníkov nevďačí za svoj úspech len krásnej tvári s uhrančivými oceľovomodrými očami, ale predovšetkým talentu a húževnatosti. Herecké umenie predviedol v oceňovaných filmoch ako Zatmenie (1962), Čierny tulipán (1964), Borsalino (1970) alebo Traja muži na zabitie (1980).

Alain Delon sa narodil 8. novembra 1935 na predmestí Paríža vo Francúzsku. Po rozvode rodičov žil kočovným životom, dostal sa do náhradnej rodiny a pre neustále problémy s učiteľmi vystriedal niekoľko škôl. Vyučil sa za mäsiara u svojho otčima, neskôr ako sedemnásťročný narukoval k francúzskemu námorníctvu. Po prepustení z armády sa v roku 1956 vrátil do Paríža a na živobytie si zarábal ako čašník, vrátnik, sekretár alebo úradník.

Umelecké obzory sa mladému Delonovi otvorili po zoznámení s herečkou Brigitte Auberovou, ktorá mu poskytla základy hereckého vzdelania a sprostredkovala kontakty v umeleckých kruhoch. Atraktívny zovňajšok, prenikavá charizma a v neposlednom rade talent zaradili Alaina Delona k hercom, ktorí do kinosál pritiahli najviac divákov. Jeho závratnú kariéru odštartoval francúzsky režisér Yves Allegret, keď ho obsadil do svojho filmu Quand la femme s'en mele (Keď sa do toho zapletie žena, 1957). V nasledujúcej romantickej dráme Christine (1958) sa pred filmovou kamerou stretol s prekrásnou rakúskou herečkou Romy Schneiderovou, jeho neskoršou životnou láskou a snúbenicou. Medzinárodnou hviezdou sa Delon stal po stvárnení neľútostného boxera Rocca v talianskej snímke Rocco e i suoi fratelli (Rocco a jeho bratia, 1960) a po skvelom výkone v úlohe temperamentného a svetáckeho mladíka v historickom filme Il Gattopardo (Gepard, 1963).

Delonove herecké umenie vyniklo v rolách energických, nemilosrdných a osamelých mužov často porušujúcich zákony a konvencie. Svoje kvality potvrdil v kritikou chválených snímkach L' eclisse (Zatmenie, 1962), Mélodie en sous-sol (Melódia podzemia, 1963), La Tulipe Noire (Čierny tulipán, 1964), Le clan des Siciliens (Sicílsky klan, 1969), Borsalino (1970), Scorpio (Škorpión, 1973), La Mort d'un pourri (Smrť darebáka, 1977) a mnohých ďalších. Prestížne filmové ocenenie César (1985) dostal za bravúrny výkon v úlohe alkoholika v psychologickej dráme Notre histoire (Náš príbeh, 1984). Spolu s mnohými ďalšími významnými francúzskymi hercami účinkoval  Delon aj vo filme režiséra Bertranda Bliera Les Acteurs (Herci, 2000), ktorý vzdáva hold nesmrteľným velikánom herectva Jeanovi Gabinovi, Yvesovi Montandovi, Louisovi de Funesovi, Linovi Venturovi, André Bourvilovi, Simone Signoretovej a Jean-Paul Belmondovi.

Za svoje celoživotné dielo bol Alain Delon v roku 1995 ocenený Zlatým medveďom na Medzinárodnom filmovom festivale v nemeckom Berlíne. V otcových hereckých šľapajach pokračujú synovia Anthony, Christian Aaron Boulogne a Alain-Fabien i dcéra Anouchka.