Francúzi si dnes volia poslancov: Favoritom volieb je Macronovo hnutie Republika vpred

Podľa najaktuálnejších projekcií agentúr OpinionWay a Ipsos Sofres by Macronovo hnutie malo získať v dolnej komore francúzskeho parlamentu od 300 do 400 z celkového počtu 577 kresiel.

Na druhom mieste s výrazným odstupom skončia podľa projekcií pravicoví Republikáni, ktorí by mali získať od 110 do 150 kresiel. Je teda vysoko pravdepodobné, že sa Macronovi podarí získať nadpolovičnú väčšinu kresiel v parlamente a jeho hnutie sa nebude musieť po voľbách snažiť o vytvorenie koaličnej vlády.

To napokon vo Francúzsku ani nie je zvykom. Taktiež nebýva zvykom, že by parlament ovládla iná strana ako tá, z ktorej pochádza alebo ktorá nominovala aktuálneho prezidenta. Naposledy bola takáto situácia v rokoch 1997 až 2002, čo vtedajší prezident Jacques Chirac označoval za stav "paralýzy".

Macronovo hnutie Republika vpred, do začiatku mája známe pod názvom Vpred!, ide do parlamentných volieb s netradičnou kandidátkou. Viac ako polovica jeho kandidátov vzišla z prostredia občianskej spoločnosti a nikdy predtým nevykonávala verejnú funkciu. Z celkového počtu 428 kandidátov je 214 žien a 214 mužov.

Striktnými pravidlami na výber kandidátov hnutie odôvodnilo aj rozhodnutie nezahrnúť na kandidátku bývalého socialistického premiéra Manuela Vallsa, ktorý vyhlásil, že Socialistická strana (PS) je už mŕtva a v parlamentných voľbách chce kandidovať za Macronovo hnutie. Predseda nominačného výboru strany Jean-Paul Delevoye však vzápätí vyhlásil, že Valls nespĺňa kritériá, keďže "má za sebou už tri poslanecké mandáty". Republika vpred sa nakoniec rozhodla, že v obvode, za ktorý bude Valls kandidovať, proti nemu aspoň nepostaví žiadneho protikandidáta.

V domovskej Socialistickej strane Valls svojím rozhodnutím vzbudil búrku nevôle. Stranícki kolegovia ho obvinili, že stranu opúšťa preto, lebo nedokázal zvíťaziť v jej primárkach pred prezidentskými voľbami. Nomináciu na jeho úkor získal Benoit Hamon, ktorý v prezidentských voľbách nakoniec úplne pohorel a skončil až piaty so ziskom šiestich percent hlasov. Bol to najhorší výsledok socialistov od roku 1969.

"Staré strany umierajú alebo sú už mŕtve. Ale mne to nie je ľúto. Prajem si, aby vyhral Emmanuel Macron, aby vytvoril vládu a získal väčšinu," vyhlásil Valls. "Ak chcú niektorí odísť, nech tak spravia a nech nás nechajú pracovať," odkázal mu vzápätí súčasný líder PS Jean-Christophe Cambadélis. Ani hnutie nového francúzskeho prezidenta nebolo Vallsovou podporou nadšené. Macron mu hneď cez médiá odkázal, že si síce jeho podporu váži, ale neráta s ním na žiadnu vysokú pozíciu, keďže chce postaviť svoju vládu predovšetkým na ľuďoch nezaťažených doterajším pôsobením v politike.

Ešte komplikovanejším dilemám čelí Macronova protikandidátka z prezidentských volieb Marine Le Penová, na ktorej stranu Národný front (FN) ťažko doľahla nielen jej porážka, ale aj séria ďalších udalostí vrátane nedávneho rozhodnutia Marion Maréchal-Le Penovej, netere súčasnej šéfky FN, opustiť politickú scénu. Práve s ňou sa totiž spájali nádeje časti straníkov, najmä tých, ktorým pripadajú vyhlásenia Marine Le Penovej príliš umiernené a privítali by návrat ostrejšieho štýlu, akým bol známy jej otec a zakladateľ strany Jean-Marie Le Pen.

V každom prípade sa aspoň dočasne rozplynuli Le Penovej sny, že zo strany vytvorí hlavnú opozičnú silu v krajine. V parlamentných voľbách by Národný front mal podľa prieskumov skončiť až na piatom mieste. Stranu rozdeľuje najnovšie aj spor o to, či naďalej trvať na opustení eura a znovuzavedení franku, alebo túto agendu opustiť. Niektorí členovia FN tvrdia, že opozícia voči euru strane v očiach voličov skôr škodí. Podpredseda strany Florian Philippot na tomto bode však trvá a podmieňuje ním jeho zotrvanie v strane.

Národný front sa navyše podľa najnovších správ ocitol vo finančných problémoch. Strana dokonca vyhlásila finančnú zbierku a požiadala sympatizantov, aby jej požičali peniaze na kampaň. Má záujem najmä o solventných sympatizantov, keďže podmienkou poskytnutia pôžičky od jednej osoby či subjektu je jej minimálna výška 1500 eur.

Okrem Macronovej Republiky vpred a Republikánov by sa mali do Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu, dostať ešte ďalšie tri subjekty. Zisk 20 až 40 kresiel predpovedajú agentúry ľavicovej koalícii pod vedením Socialistickej strany (PS), 15 až 25 kresiel by malo pripadnúť koalícii vedenej stranou Nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona a Le Penovej FN by mal získať len okolo 10 kresiel.

Na to, aby bol kandidát zvolený do parlamentu už v prvom kole 11. júna, musí v ňom získať väčšinu platných hlasov vo svojom volebnom obvode. Ak sa to nikomu nepodarí, do druhého kola, ktoré sa bude konať 18. júna, postupujú všetci kandidáti, ktorí v prvom kole získali najmenej 12,5 percenta hlasov. Ak z prvého kola nevzišli aspoň dvaja takíto kandidáti, postupujú do druhého kola dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov v prvom kole.