Ľudia, ktorí majú tendenciu robiť si pričasto selfie, trpia psychickou poruchou. Dlho skloňovaný termín selfitis či selfitída teraz portvdili psy&chológovia, ktorí sa tejto obsesii pozreli na zúbok. Rozdelili ich do troch kategórií.
Termín selfitis sa prvýkrát objavil v roku 2014, píše server Novinky.cz. Prišla s ním vraj Americká psychiatrická asociácia ako s novým typom psychickej poruchy. Verejnosť sa tomuto termínu vysmievala a nebrala ho vážne. Bližšie sa ho rozhodli preskúmať psychológovia a výskumníci z britskej univerzity Nottingham Trent University v spolupráci s indickou Thiagarahar School of Management, informovali Telegraph či Business Insider.
Tím viedol profesor Mark Griffiths, významný odborník špecializujúci sa na behaviorálne závislosti. "Pred pár rokmi sa termín selfitis objavil v médiách. neskôr sa ukázalo, že šlo o hoax a nič také, ako selfitis neexistuje. My teraz môžeme potrvdiť, že porucha je skutočná a prišli sme tiež s prvou klasifikáciou, ktorá intenzitu poruchy škáluje," cituje Griffithsa Telegraph.
Úrovne sú celkovo tri. Prvá z nich je hraničná a spočíva v robení si selfie najmenej trikrát denne bez toho, aby ich človek nahral na sociálne siete. Druhá akútna fáza je taká, keď sa človek fotí najmenej trikrát za deň a potom to zavesí na sociálne siete. Chronická fáza je vrcholným štádiom, keď má človek nekontrolovanú potrebu neustále sa fotiť a viac než šesťkrát umiestniť výsledok na siete.
Výskumníci z univerzity použili vzroku 400 ľudí z Indie, pretože v nej je najviac užívateľov facebooku na svete. Skúmali, ktoré faktory môžu k selfitíde viesť.
Typickým príkladom je človek vyhľadávajúci pozornosť, takzvaný attention seeker. Chýba mu zdravé sebavedomie a dúfa, že si umiestňnovaním fotografií na sociálne siete zvýši akýsi sociálny status a nebude sa cítiť, že je vylúčený zo spoločnosti.
Tím výskumníkov zostavil zoznam s 20 vyhláseniami, s ktorými sa mali subjekty stotožniť na škále od 1 po 5, pričom päťka znamenala silný súhlas, jednička nesúhlas. Čím väčšia miera stotožnenia, tým väčšia pravdepodobnosť selfitídy. V dotazníku boli napríklad tieto vety: "Dostáva sa mi enormnej pozornosti, keď zdieľam selfie na sociálnej sieti?" alebo "Cez sociálne siete dokážem lepšie vykresliť moje okolie".
"Touto poruchou trpia zvyčajne ľudia, ktorí nie sú sami so sebou spokojní a snažia sa zapadnúť. Môžu pri tom vykazovať známky chovania, ktoré sa podobá ďalším obsesívnym poruchám," tvrdí doktor Janarthanan Balakrishnan z Nottingham Trent University.
Britský Telegraph pripomína, že v posledných rokoch sa objavili aj ďalšie poruchy spojené s modernými technológiami. Takzvaná nomofóbia je strach z toho,keď človek nie je blízko k mobilnému telefónu. Technoferencia je stav, keď moderná technológia preniká do každodenného života, kyberchondria znamená, že sa človek cíti byť chorý potom, čo si vyhľadá symptómy predpokladanej choroby na internete.