AKTUALIZOVANÉ VIDEO+FOTO Merkelová zvíťazila vo voľbách, aký bude mať tento výsledok dopad na Slovensko?

NETKY.SK • 25 September 2017, 14:10 • 2 min
AKTUALIZOVANÉ VIDEO+FOTO Merkelová zvíťazila vo voľbách, aký bude mať tento výsledok dopad na Slovensko?

BERLÍN - Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa v súlade s očakávaniami stali s jasným náskokom kresťanskí demokrati z únie CDU/CSU. Spolu s doterajšími koaličnými partnermi, sociálnymi demokratmi z SPD, ktorí skončili druhí, však zaznamenali oproti predošlým voľbám výrazné straty.

slovakia

left justify in out

Sociálni demokrati (SPD), doterajší koaličný partner kancelárky Angely Merkelovej, oznámili, že odchádzajú do opozície. To znamená, že sa teraz bude snažiť o dohodu so slobodnými demokratmi (FDP) a zelenými.

 

Rozhovory o koalícii budú určite komplikované. Zelení môžu začať pretláčať kľúčové body svojho politického programu v energetike a automobilovom priemysle. Tieto dve odvetvia už pritom zápasia s problémami - energetici s prechodom od jadrových elektrární k obnoviteľným zdrojom a automobilky s dôsledkami emisného škandálu.

 

Zelení by v rámci svojho politického programu chceli presadiť zákaz predaja nových automobilov so spaľovacím motorom od roku 2030 - o dekádu skôr než Francúzsko a Británia. "Zelení celkovo presadzujú ambicióznejšie ciele a radikálnejšiu reakciu na dieselový škandál," upozornili analytici Morgan Stanley.

 

Strana tiež vyzýva na urýchlenie vyradenia uhoľných elektrární a ich úplné uzavretie do roku 2030.

 

Akcie automobiliek BMW, Daimler a Volkswagen dnes klesli o 0,1 -0,7 %. Akcie energetického koncernu RWE, ktorý v Nemecku prevádzkuje uholné elektrárne s výkonom 15,25 gigawattov (GW), čo predstavuje 38 % ich celkovej európskej výrobnej kapacity, sa prepadli o 4,1 % na šesťtýždňové minimum.

 

Do Spolkového snemu (Bundestag) sa po prvý raz dostala aj pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), a to hneď ako tretia najsilnejšia strana. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov zverejnených v noci na dnes po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov v spolkovej republike. Najsilnejšou politickou silou v krajine zostane Kresťanskodemokratická únia (CDU) úradujúcej kancelárky Angely Merkelovej spoločne s jej sesterskou bavorskou stranou, Kresťanskosociálnou úniou (CSU).

 

Spoločne získali 33,0 percenta hlasov, čo je jeden z ich najhorších povojnových výsledkov. Pred štyrmi rokmi dostali ešte 41,5 percenta hlasov. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) Merkelovej vyzývateľa Martina Schulza, ktorá doteraz vládla s konzervatívcami v tzv. veľkej koalícii, síce zostáva na druhom mieste, zisk 20,5 percenta hlasov je však jej historicky najhorší volebný výsledok. V roku 2013 mala 25,7 percenta hlasov. Predstavitelia SPD už krátko po zverejnení prognóz v nedeľu večer avizovali odchod do opozície.

 

Súboj o tretie miesto zvládla s 12,6 percenta hlasov protiimigračne a euroskepticky zameraná AfD, ktorej prítomnosť v Bundestagu vyvoláva značné obavy na nemeckej politickej scéne i v širokej časti verejnosti. Do parlamentu sa po štvorročnej absencii dostali znovu liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), za ktorých hlasovalo 10,7 percenta zúčastnených voličov. Šesticu strán v Bundestagu v nadchádzajúcom volebnom období doplnia strany Ľavica so ziskom 9,2 percenta hlasov a Zelení, ktorí dostali 8,9 percenta hlasov. Na voľbách sa zúčastnilo približne 76 percent zo 61,5 milióna oprávnených voličov, čo je zreteľné zvýšenie v porovnaní s rokom 2013 (71,5 percenta).

 

Rekordná bude aj veľkosť nového Bundestagu, ktorých bude mať približne 700 namiesto doterajších 631 členov. Počet poslancov Spolkového snemu je po každých voľbách rozdielny vzhľadom na volebný systém v krajine a existenciu tzv. prevísajúcich, resp. vyrovnávajúcich mandátov. Merkelovú po spolkových voľbách 2017 čaká štvrté funkčné obdobie v úrade kancelárky, no tiež komplikovaná tvorba nového kabinetu. Sama uviedla, že chce stabilnú, väčšinovú vládu a že jej konzervatívci koaličné rokovania "zvládnu".

 

V situácii, keď všetky hlavné strany vylúčili spoluprácu s AfD a únia CDU/CSU nevstúpi do koalície s Ľavicou, sú tak matematicky možné dve politicky prijateľné vlády: pokračovanie veľkej koalície alebo spojenie Merkelovej bloku s FDP a zelenými. Druhá uvedená kombinácia je známa ako "jamajská" koalícia, pretože tradičné farby týchto strán (v poradí zmienených subjektov čierna, žltá a zelená) sa zhodujú s farbami jamajskej vlajky. Vo vládach niektorých spolkových krajín si ju s rôznymi výsledkami už vyskúšali, no na spolkovej úrovni ešte nie.

 

Tvorba jamajskej koalície by bola zrejme časovo náročná. Slobodní demokrati, ktorí boli koaličnými partnermi Merkelovej v jej druhej vláde (2009-13) pred tým, ako pred štyrmi rokmi "vypadli" z parlamentu, a zelení sú tradičnými rivalmi. Po predošlých voľbách konzervatívci viedli prieskumné rozhovory o dvojstrannej koalícii aj so zelenými, k ničomu však nedospeli. Slabšie výsledky CDU/CSU tiež pravdepodobne v tomto bloku oživia vnútorný tlak na zaujatie tvrdších, konzervatívnejších postojov. Bavorský premiér a líder CSU Horst Seehofer viedol s Merkelovou spory okolo prílevu migrantov a po nedeľňajších voľbách vyhlásil, že výsledky si vyžadujú, aby konzervatívci uzavreli "otvorené krídlo napravo". AfD je po 60 rokoch prvou stranou stojacou v politickom spektre napravo od CDU/CSU, ktorá vstúpi do nemeckého parlamentu.

 

Akým spôsobom tento výsledok v nemeckých voľbách ovplyvní tunajšiu politiku? Sme sa opýtali politického analytika Jána Baránka. Viac sa dozviete vo videu:

 

 




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Katarina Z.

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona