ŠTOKHOLM - Tím britských vedcov na čele s Jennifer Clack z University of Cambridge objavil v Škótsku fosílie najstarších známych štvornohých suchozemských stavovcov, ktoré žili pred 355 miliónmi rokov.
V tom čase sa predkovia súčasných obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov po prvý raz presunuli trvalo na súš. Ide zároveň o obdobie trvajúce približne 15 miliónov rokov, z ktorého doteraz vedci nemali žiadne fosílie stavovcov.
Clack s kolegami objavili päť kompletných kostier a množstvo neúplných, ktoré zatiaľ nezaradili. Každá z kompletných fosílií navyše patrí inému druhu, pričom ani jeden z nich vedci doteraz nepoznali. Nové druhy dostali názvy Perittodus apsconditus, Koilops herma, Ossirarus kierani, Diploradus austiumensis a Aytonerpeton microps. Niektoré z nich sa podobali na mloky alebo jašterice, iné boli veľké takmer ako krokodíl.
"Tieto fosílie predstavujú kritický krok v evolúcii života na Zemi. Bez toho kroku, keď stavovce prešli z vody na pevninu, by sme tu neboli my, vtáky, krokodíly, jašterice, žaby ani dinosaury - ani jedna z týchto skupín by sa nevyvinula. Pred približne 360 miliónmi rokov množstvo foriem života, vrátane raných rýb, vyhynulo počas masového vymierania. Z obdobia nasledujúcich približne 15 miliónov rokov, čo bol kľúčový čas v evolúcii štvornožcov, nám až doteraz chýbali fosílne pozostatky. Takže máme iba veľmi málo informácií o tom, ako sa z rýb stali obojživelníky," uviedol Nicholas Fraser z National Museums Scotland s tým, že k tomuto prechodu na súš mohlo po prvý raz prísť práve na území dnešného Škótska. Vedci publikovali opisy nových fosílií v časopise Nature Ecology & Evolution.