BRATISLAVA - Každý útlak napokon vyvrcholí silným odporom, nech ide o diskrimináciu kohokoľvek. 6. februára ľudstvo oslávilo 100 rokov, odkedy ženy získali právo voliť a rozhodovať tak o svojom živote.
Toto právo si ženy v rôznych kútoch sveta vybojovali postupne. Prvé zhromáždenie na podporu práv žein sa konalo v roku 1848 v USA. Účastníčky zjazdu vo Seneca Falls v štáte New York vyhlásili zásadu, že "všetci muži a ženy sú stvorení sebe rovní."
Nový Zéland (ešte ako kolónia VB) sa v roku 1893 stal prvou krajinou, ktorá priznala volebné právo ženám. Na začiatku nového storočia ho následovala Austrália. Prvnými štátmi západnej Európy boli v rokoch 1906–1915 Finsko (vtedy ako autonómna súčásť Ruskej ríše), Norsko a Dánsko.
Významným podnetom pre boj za volebné právo žien v Európe bola prvá svetová vojna, počas ktorej ženy získali kvalifikácie, dostali príležistosť sa samostatne rozhodovať a chopiť funkcií, ktoré im pred tým boli upierané. Po vojne, v období 1918–1920 získali volebné právo v ďalších krajinách.
Vo Velkej Británii bolo v 19. stor. uzákonených niekoľko reforiem, ktoré v mnohých oblastiach zrušili diskrimináciu. Volebné právo im ale stále bolo upierané. V roku 1903 vznikla jedna z najradikálnejších raných ženských organizací, Women's Social and Political Union (Sociálný a politický zväz žien). Jeho členky (sufražetky) si právo doslova tvrdo vybojovali. Na brutálne policajné akcie reagovali pomocou bojového umenia bartitsu, ktoré ich učila Edith Garrudová. Neskôr podnikali aj militantné akcie. V roku 1918 získali čiastočné volebné právo obmedzené na osoby staršie 30 rokov. Rovnakého postavenia ako muži dosiahli až v roku 1928, kedy bola veková hranica znížená na 21 rokov.
Muži rozpútali aj druhú svetovú vojnu a po nej skončení dostali ženy právo voliť v ďalších krajinách. Napr. Taliansko, Francúzsko, Japonsko. Ženy v Československej republike dostali právo voliť v roku 1920 a do kresiel v Poslaneckej snemovni Národného zhromaždenia vtedy zasadlo prvých 12 žien.
Poslednou krajinou, ktorá ženám umožnila voliť je absolutistická Saudská Arábia, ktorej to došlo až v roku 2015. Šoférovať auto mohli ešte neskôr v roku 2017...
Foto: Twitter
V septembri 2016 značka Dior predstavila prvú jarnú/letnú kolekciu s názvom "Mali by sme byť všetci feministi" a svet módy nezostal hluchý. V uliciach po celom svete pribudlo množstvo žien a dievčat, ktoré hrdo nosia módne tričká s feministickými sloganmi.
Foto: www.monki.com
Roku 2017 sa ukutočnil ďalší "ženský boj" kampaňou #MeToo, ktorá zdôrazňuje, že preživšie obete sexuálnych útokov nie sú samé, a že je to vážny problém, proti ktorému treba rázne zakročiť.
Napriek tomu, že v rovnosti žien je stále čo zlepšovať, pozitívom je každý krok, ktorý sa preto udeje. Sú to predsa matky nás všetkých, žien aj mužov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies