FOTO Slovensko sa ujíma predsedníctva v Rade Európskej únie

Pri tejto príležitosti pricestovali vo štvrtok na Slovensko členovia Európskej komisie (EK) na čele s jej predsedom Jeanom-Claudom Junckerom, ktorí dnes v Bratislave budú rokovať s členmi slovenskej vlády. Takéto zasadnutie EK tradične sprevádza úvod každého predsedníctva.

Historicky prvé slovenské predsedníctvo prichádza v čase, keď EÚ stojí pred bezprecedentnými výzvami v podobe rozhodnutia britských občanov o vystúpení Spojeného kráľovstva z únie, migračnej krízy vyvíjajúcej tlak na jednotu schengenského priestoru, či bezpečnostných otázok po teroristických útokoch v Paríži a Bruseli.

Program slovenského predsedníctva, ktorý vláda SR schválila vo štvrtok, obsahuje štyri priority: hospodársky silnú Európu, moderný jednotný trh EÚ, migráciu a globálne angažovanú Európu. "Na predsedníctvo sme pripravení organizačne, technicky. Verím, že o tom všetkých presvedčíme," vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

Rada EÚ patrí medzi hlavné inštitúcie Európskej únie. Jej úlohou je formovanie európskej legislatívy spolu s Európskym parlamentom, ako aj koordinácia medzi členmi EÚ v jednotlivých rezortoch, napríklad pri spoločnej zahraničnej či bezpečnostnej politike. V rade sú zastúpené členské štáty, ktoré sa na jej čele striedajú každých šesť mesiacov. Predsedajúca krajina vedie zasadnutia na všetkých úrovniach rady a má za úlohu okrem iného hľadať kompromisy v dôležitých otázkach i navonok zastupovať členské štáty voči ďalším inštitúciám únie ako EK a EP.

Premiér Fico: Bol by som rád, ak by slovenské predsedníctvo bolo symbolicky "akýmsi politickým Dunajom"

Slovensko by sa počas predsedníctva chcelo sústrediť predovšetkým na pozitívnu agendu. "Máme takú malú ambíciu pozitívnejšie a lepšie priblížiť agendu EÚ občanom.“ Vyhlásil to dnes predseda vlády SR Robert Fico pred kolégiom Európskej komisie (EK) a členmi vlády SR na Bratislavskom hrade pri príležitosti začiatku predsedníctva SR v Rade EÚ.

Premiér by bol rád, ak by slovenské predsedníctvo bolo symbolicky "akýmsi politickým Dunajom“. Vo svojom vyhlásení pripomenul citát slovenského politika z 19. storočia. "Povedal, môžeme sa zľaknúť, ale nesmieme sa báť. Nesmieme sa jednoducho báť pomenovať veci správnymi slovami. Nesmieme sa báť povedať, že sú niektoré európske politiky, ktoré nenachádzajú podporu naprieč celou Európou. Strach je veľmi zlý radca. Strach vedie k fragmentácii Európy. Strach je najvýznamnejším nástrojom pre extrémistov a nacionalistov,“ povedal.

Vyjadril však vieru v to, že aj v spolupráci s európskymi inštitúciami sa Slovensku nakoniec podarí naplniť svoje ambície.

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vidí predsedníctvo ako veľkú príležitosť pre Slovensko. "Budete tým hlavným motorom a moderátorom Európy. Moderátor sa neskrýva, ale vedie. A to aj v témach, ktoré mohli byť pre túto krajinu veľmi ťažké,“ vyhlásil.

Podľa jeho slov EK sa vie stotožniť s programom, ktorý vláda dnes schválila pre predsedníctvo. V prípade potreby ponúkol v mene EK Slovensku pomocnú ruku. "Som presvedčený, že slovenské predsedníctvo bude skutočným úspechom,“ konštatoval Juncker.

Dnes od 21.30 h sa pri príležitosti prevzatia predsedníctva od Holandska očakáva osvetlenie Bratislavského hradu. Na hradných múroch sa bude premietať súbor ikonických výjavov z oboch krajín vrátane prírodných scenérií, historických pamiatok, tradícií, inovácií, rôznych športov a príkladov politickej spolupráce.

Prezident Kiska: Slovenské predsedníctvo bude pracovať na tom,aby udržalo úniu jednotnú

Slovensko preberá európske predsedníctvo po prekonaní dlhej cesty a vníma ho ako výsledok mnohých rokov tvrdej práce. Prezident Andrej Kiska to povedal dnes v prítomnosti členov Európskej komisie (EK), ktorých privítal v bratislavskom Prezidentskom paláci v predvečer začiatku historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.

"Pre Slovensko je toto historický moment," vyjadril sa Kiska pred kolégiom komisárov EÚ na čele s predsedom EK Jeanom-Claudom Junckerom. "Naši starí rodičia by si niečo také nedokázali ani predstaviť. Ani naši rodičia, ktorí prežili väčšinu svojich životov za železnou oponou," dodal prezident, ktorý opísal Slovensko ako "krásnu krajinu s úžasnými ľuďmi a mnohými dobrými nápadmi".

Kiska by si podľa vlastných slov želal, žeby mohlo Slovensko predsedať Rade EÚ v priaznivejších časoch pre európske spoločenstvo. Vyjadril poľutovanie nad výsledkom minulotýždňového referenda o vystúpení Británie z EÚ, nepovažuje ho však za koniec sveta, hoci európska integrácia ním utrpela ujmu. Upozornil pritom na vzmáhajúce sa nacionalistické nálady v krajinách EÚ a častom ovplyvňovaní politickej debaty emóciami, mýtmi a falošnými správami.

Kiska konštatoval, že podľa prieskumov by "bezpečná väčšina" Slovákov v súčasnosti nehlasovala za vystúpenie z EÚ. Neurobili by tak však preto, že by boli presvedčení, že EÚ je dobrým projektom, ale preto, že vystúpenie by bolo v súčasnosti príliš riskantné a príliš nákladné. "Takže sa domnievam, že je to otázka času, aby sme určili a ochránili našu budúcnosť," povedal prezident.

Podľa Kisku je potrebné opäť vzbudiť nadšenie ľudí pre tzv. európsky projekt, čo je otázkou prístupu, entuziazmu, čestnosti a politického vodcovstva. "Slovensko bude ťažko pracovať, aby udržalo úniu jednotnú počas svojho predsedníctva i po ňom. A úprimne si želám, aby o šesť mesiacov, keď Slovensko bude odovzdávať predsedníctvo Malte, EÚ bude v lepšom stave a veselšom duchu, v akom je teraz," uzavrel Kiska.

Juncker v následnom príhovore ocenil "vrelé prijatie" EK na Slovensku, ktoré podľa neho v rámci únie nebýva samozrejmosťou. "Sme v paláci pravého Európana," povedal Kiskovi, ktorého označil za Európana nielen hlavou, ale aj srdcom. Spomenul udalosti Pražskej jari, ktoré sledoval ako mladý zo Západu v atmosfére studenej vojny. A nakoniec vyjadril potešenie, že sme dosiahli spojenie európskej histórie a geografie.

"Vždy si budem pamätať svoju prvú návštevu Bratislavy," spomínal Juncker na rok 1997, keď ako predseda Európskej rady rokoval s vtedajším slovenským premiérom Vladimírom Mečiarom ohľadne rozširovania EÚ. "Musím povedať, že som zažil i jednoduchšie stretnutia," poznamenal s tým, že tvrdo bojoval za to, aby sa medzi budúcich členov EÚ zaradilo aj Slovensko. Začiatok polročného slovenského predsedníctva v Rade EÚ od 1. júla označil takisto za historický okamih, ktorý okrem iného zvýši informovanosť Európanov o tejto krajine.