FOTO Slovensko posiela na pomoc do chudobných krajín jedno euro z tisíca

Veľa Slovákov pociťuje krivdu keďže sa domnieva, že väčšia časť peňazí z nášho štátneho rozpočtu SR sa posiela do chudobných krajín sveta na pomoc cudzím, namiesto toho aby sa pomáhalo občanom Slovenska, slobodným matkám, dôchodcom ktorí sa ocitli v núdzi a v zúfalej situácii.

Väčšina našincov by sa teda určite zhodla, že v prvom rade treba pomáhať vlastným a až potom občanom rozvojových krajín. Táto domnienka je však obrovský omyl. Slovensko nie je až také štedré ako sa na prvý pohľad zdá. Do zahraničia totiž putuje iba 1 z 1000 eur, čo je v podstate zanedbateľná čiastka.

Austrálčan Cath Taylor z organizácie Uniting World vo svojom blogu vysvetľuje, že prípady týkajúce sa chudoby či bezdomovectva, ktoré platia samozrejme aj pre Slovensko, sú veľmi komplexné a často sa nedajú vyriešiť iba peniazmi. Taylor prišiel k záveru, že ak s použitím 99 percent nie sme schopní odstrániť tieto problémy, pravdepodobne by sa to nepodarilo ani pri použití celých 100 percent príjmov.

Ak by začali jednotlivé štáty prispievať chudobným krajinám 1 či dokonca  až 2 celé percentá z celkového rozpočtu, je viac než isté, že v rozvojových krajinách by sa dalo za tieto peniaze urobiť oveľa viac ako za tie isté peniaze v domovských krajinách. “Otázkou teda je, či by tých niekoľko desatín, alebo hoci aj celé percento, pomohlo vyriešiť tunajšie problémy,” hovorí Dagmar Mekiňová z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. “Skôr nie,” myslí si.

Odborník Jeffrey Sachs z Kolumbijskej univerzity v NY a niekdajší poradca bývalého generálneho tajomníka OSN, poukázal na jednoduchom príklade, že aj 200 dolárová investícia dokáže zachrániť ľudský život pred maláriou, a to kúpou obyčajných sietí, ktoré by chránili telá detí, žien a mužov pred chorobou prenášajúcu hmyzom.

Ak k týmto nákladom pripočítame náklady na distribúciu či administratívu, stále ide o nízke sumy, ktoré sú potrebné na záchranu jedného života. Takýto vzorec sa dá podľa štúdie použiť aj v iných odvetviach rozvojovej spolupráce, ako napríklad v školstve či ochrane ŽP.

Zdroje, ktoré sú vynakladané na pomoc chudobným alebo klimatické zmeny majú pozitívny vplyv na vzdelanosť a možnosť riešiť ďalšie problémy krajín tretieho sveta, čím sa prispieva hlavne k stabilite v rizikových oblastiach.