FOTO Kiska udelil desiatim osobnostiam štátne vyznamenania

"Výsledky, ktoré ste dosiahli, poznatky, ku ktorým ste dospeli, dielo, ktoré ste vytvorili, ľudia, ktorým ste pomohli a ktorých ste inšpirovali, to všetko obstojí nielen v našom slovenskom meradle, ale stalo sa príspevkom do obecného ľudského poznania," povedal Kiska v príhovore.

Hlava štátu vyznamenala Radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam historika a publicistu Milana Zemka. Ocenenie dostal za mimoriadne celoživotné zásluhy v oblasti slovenskej historiografie a rozvoj demokracie. Zemko bol v prvých slobodných ponovembrových voľbách v roku 1990 zvolený za poslanca a následne za podpredsedu Slovenskej národnej rady. Do roku 1997 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, potom v Historickom ústave SAV, kde sa venoval politickým dejinám Slovenska a medzivojnového Československa. Zomrel 13. septembra 2013 v Bratislave. 

MILAN ZEMKO – historik a publicista 
Narodil sa 7. júla 1944 v Čiernom Balogu. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pôsobil ďalej na fakulte, kde sa venoval dejinám estetiky. Po roku 1968 bol pre svoje názory vylúčený z postgraduálneho štúdia, v normalizačných časoch udržiaval kontakty s občianskym disentom. V prvých slobodných ponovembrových voľbách v roku 1990 bol zvolený za poslanca a následne za podpredsedu Slovenskej národnej rady. Do roku 1997 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, potom v Historickom ústave SAV, kde sa venoval politickým dejinám Slovenska a medzivojnového Československa. Súčasne bol aktívny vo verejnom živote, publikačnou činnosťou a účasťou na rôznych diskusných fórach významne prispel k formovaniu historického povedomia na Slovensku. Zomrel 13. septembra 2013 v Bratislave. 

Kiska dnes tiež udelil trom osobnostiam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Psychiater a pedagóg Jozef Kafka dostal ocenenie za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, vysokého školstva a sociálnej oblasti zdravotníctva. Kafka sa radí medzi zakladateľov slovenskej psychiatrie a má významné zásluhy na výchove a vzdelávaní niekoľkých generácií slovenských lekárov, ošetrovateľov, psychológov či právnikov. Pre policajné orgány a súdy napísal okolo tisíc znaleckých posudkov. Dizajnér, sochár, konštruktér a pedagóg Štefan Klein dostal vyznamenanie za zásluhy o rozvoj slovenského dizajnu a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. Klein sa okrem výchovy mladých špičkových dizajnérov sám venuje navrhovaniu a v jeho portfóliu sú nielen dizajnérske návrhy áut, ale aj vlak, autobus, motocykel či bager. V roku 1990 sa začal zaoberať myšlienkou lietajúceho auta. Pred piatimi rokmi založil firmu, ktorej cieľom je dotiahnuť túto novátorskú ideu na komerčný trh. Sociologička Helena Woleková dostala ocenenie za zásluhy o rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti. Woleková v rokoch 1991 až 1992 zastávala v slovenskej vláde post ministerky práce a sociálnych vecí. Spoluzakladala Centrum pre analýzu sociálnej politiky a stála tiež pri zrode nadácie SOCIA. Tú dlhé roky viedla a výrazne sa pričinila o napĺňanie jej misie - spoluprácu „silných a slabých“ v podobe budovania kvalitných a dostupných sociálnych služieb pre znevýhodnených a ohrozených občanov. 

JOZEF KAFKA – psychiater a pedagóg 
Narodil sa 16. decembra 1942 v Kalništi. Po ukončení Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika začal pracovať na fakultnej Psychiatrickej klinike, na ktorej postupne prešiel všetkými funkciami a stal sa jej prednostom. Absolvoval dlhodobú stáž na jednom z pracovísk parížskej univerzity Sorbonne. Jeho vedecká práca zahŕňa vyše 170 odborných prác a piatich monografií, z ktorých osobitne významnou je monografia o špecifických poruchách osobnosti. Jozef Kafka sa radí medzi zakladateľov slovenskej psychiatrie a má významné zásluhy na výchove a vzdelávaní niekoľkých generácií slovenských lekárov, ošetrovateľov, psychológov či právnikov. Pre policajné orgány a súdy napísal okolo tisíc znaleckých posudkov. Je členom najvýznamnejšej psychiatrickej spoločnosti vo Francúzsku a bol členom redakčných rád niekoľkých odborných periodík. 

ŠTEFAN KLEIN – dizajnér, sochár, konštruktér a pedagóg 
Narodil sa 6. októbra 1959 v Nitre. Absolvoval Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej a Vysokú školu výtvarných umení, na ktorej vyštudoval priemyselný dizajn. Tomu sa venoval aj počas svojich pobytov na školách vo Francúzsku a vo Veľkej Británii. Sedem bol prorektorom VŠVU, na ktorej založil v roku 1993 ateliér dopravného dizajnu. Ateliér od roku 2007 vedie a koordinuje jeho spoluprácu s vývojovými centrami najvýznamnejších svetových automobiliek. Okrem výchovy mladých špičkových dizajnérov sa sám venuje navrhovaniu a v jeho portfóliu sú nielen dizajnérske návrhy áut, ale aj vlak, autobus, motocykel či bager. V roku 1990 sa začal zaoberať myšlienkou lietajúceho auta. Pred piatimi rokmi založil firmu, ktorej cieľom je dotiahnuť túto novátorskú ideu na komerčný trh. 

HELENA WOLEKÁ - sociologička 
Narodila sa 17. januára 1946 v Podkriváni. Vyštudovala sociológiu, počas Novembra ´89 sa angažovala vo Verejnosti proti násiliu. V rokoch 1991 až 1992 zastávala v slovenskej vláde post ministerky práce a sociálnych vecí. Spoluzakladala Centrum pre analýzu sociálnej politiky a stála tiež pri zrode nadácie SOCIA. Tú dlhé roky viedla a výrazne sa pričinila o napĺňanie jej misie - spoluprácu „silných a slabých“ v podobe budovania kvalitných a dostupných sociálnych služieb pre znevýhodnených a ohrozených občanov. Od roku 1999 je členkou Rady vlády SR pre mimovládne organizácie. 

Rad Ľudovíta Štúra III. Triedy udelila hlava štátu vedcovi Pavlovi Šajgalíkovi za zásluhy o rozvoj vedy, techniky a školstva. Šajgalík celý svoj život zasvätil vedeckému bádaniu na pôde Ústavu anorganickej chémie, kde sa zameriava na materiálový výskum, konštrukčnú keramiku, fázovú transformáciu a mikroštruktúru. Je držiteľom troch patentov a spoluautorom 13 vedeckých knižných publikácií. Získal mnohé prestížne ocenenia doma i v zahraničí, v 90-tych rokoch získal aj prestížne štipendium nadácie Alexandra von Humboldta. V odborných textoch je možné nájsť tisíce jeho citácií. Snem SAV ho minulý týždeň zvolil za predsedu tejto inštitúcie. 

PAVOL ŠAJGALÍK – vedec, výskumník, pedagóg 
Narodil sa 30. júna 1955 v Bratislave. Na svoju akademickú cestu vykročil štúdiom experimentálnej fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1979 pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Celý svoj život zasvätil vedeckému bádaniu na pôde Ústavu anorganickej chémie, kde sa zameriava na materiálový výskum, konštrukčnú keramiku, fázovú transformáciu a mikroštruktúru. Je držiteľom troch patentov a spoluautorom 13 vedeckých knižných publikácií. Získal mnohé prestížne ocenenia doma i v zahraničí, v 90-tych rokoch získal aj prestížne štipendium nadácie Alexandra von Humboldta. V odborných textoch je možné nájsť tisíce jeho citácií. Snem SAV ho minulý týždeň zvolil za predsedu tejto inštitúcie. 

Baletná umelkyňa a pedagogička Augusta Herényiová-Starostová dostala Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny celoživotný prínos pre slovenskú kultúru, osobitne v oblasti tanečného umenia. Herényiová-Starostová po absolvovaní baletnej školy v roku 1947 pôsobila tridsaťsedem rokov v Slovenskom národnom divadle – najprv ako členka baletu, neskôr ako sólistka, baletná majsterka a asistentka choreografa Baletu SND. 

AUGUSTA HERÉNYIOVÁ-STAROSTOVÁ – baletná umelkyňa a pedagogička 
Augusta Herényiová-Starostová sa narodila 6. mája 1930 v Bratislave. Po absolvovaní baletnej školy v roku 1947 pôsobila tridsaťsedem rokov v Slovenskom národnom divadle – najprv ako členka baletu, neskôr ako sólistka, baletná majsterka a asistentka choreografa Baletu SND. Počas svojej kariéry neopakovateľne stvárnila množstvo postáv a jej umenie sa vyznačovalo dokonalou súhrou prevedenia pohybového textu a hereckého pretlmočenia danej témy. Po skončení kariéry na doskách baletu Slovenského národného divadla pomáhala profesionálnemu rastu nových mladých talentov z pozície pedagogičky a asistentky choreografie. 
 

Pribinov kríž II. triedy udelil prezident Andrej Kiska trom osobnostiam. Filmový kritik, historik, prekladateľ a publicista Pavel Branko ho dostal za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry, osobitne v oblasti filmovej kritiky a publicistiky. Branko študoval na Slovenskej vysokej škole technickej, z ktorej ho v období Slovenského štátu vylúčili pre etnický pôvod jeho otca. V roku 1942 bol zatknutý a odsúdený na doživotie, pred koncom vojny ho odvliekli do koncentračného tábora Mauthausen. Po vojne pôsobil ako filmový kritik. Napísal niekoľko publikácií z dejín slovenského filmu. Počas zákazu publikovania sa pod cudzími menami venoval prekladateľstvu – z ruštiny, nemčiny aj angličtiny. Hudobník Marián Varga vyznamenanie dostal za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia. Varga ako člen skupiny Prúdy nahral legendárny album Zvonky, zvoňte. Neskôr založil prvú slovenskú artrockovú kapelu - Collegium Musicum, ktorá priniesla prvé náznaky umeleckej postmoderny. Priebežne sa venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov, ich Zelená pošta sa dnes už radí medzi klasiku. Spolu skomponovali aj prvý rockový muzikál u nás - Cyrano z predmestia. Spisovateľ Pavol Vilikovský dostal ocenenie za zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry, osobitne v oblasti literatúry. Vilikovského vlastná tvorba zahŕňa už takmer dve desiatky titulov, z ktorých niektoré sa dočkali prekladu do desiatich cudzích jazykov. Cenu Anasoft litera získal prvýkrát v roku 2006 za prózu Čarovný papagáj a iné gýče, druhý raz triumfoval v minulom roku knihou Prvá a posledná láska. Jeho tvorbu charakterizuje neustála snaha pochopiť význam ľudského konania, poľudšťovať osobnosti literárnej a národnej tradície a zbavovať ich mýtických nánosov. 

PAVEL BRANKO – filmový kritik, historik, prekladateľ a publicista 
Pavel Branko sa narodil 27. apríla 1921 – v roku, keď bol natočený prvý filmový Jánošík. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej, z ktorej ho v období Slovenského štátu vylúčili pre etnický pôvod jeho otca. V roku 1942 bol zatknutý a odsúdený na doživotie, pred koncom vojny ho odvliekli do koncentračného tábora Mauthausen. Po vojne pôsobil ako filmový kritik a nad ostatnými vynikal hravým jazykom i vydarenými metaforami. Napísal niekoľko publikácií z dejín slovenského filmu. Počas zákazu publikovania sa pod cudzími menami venoval prekladateľstvu – z ruštiny, nemčiny aj angličtiny. V 90-tych rokoch minulého storočia bol stálym spolupracovníkom Rádia Slobodná Európa v Bratislave a prispieval do niekoľkých periodík. Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení vrátane ceny Slnko v sieti. 

MARIÁN VARGA – hudobník a skladateľ 
Marián Varga sa narodil 29. januára 1947 v Skalici. Od šiestich rokov navštevoval ľudovú školu umenia a paralelne aj súkromné hodiny kompozície u prof. Jána Cikkera. V hudobnom vzdelaní pokračoval na bratislavskom konzervatóriu. Ako člen skupiny Prúdy nahral legendárny album Zvonky, zvoňte. Neskôr založil prvú slovenskú artrockovú kapelu - Collegium Musicum, ktorá priniesla prvé náznaky umeleckej postmoderny. Priebežne sa venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov, ich Zelená pošta sa dnes už radí medzi klasiku. Spolu skomponovali aj prvý rockový muzikál u nás - Cyrano z predmestia. Marián Varga zložil hudbu k niekoľkým celovečerným a televíznym filmom. Od zániku Collegia Musica sa venuje konceptu absolútnej improvizácie – komponovaniu hudby v reálnom čase. 

PAVOL VILIKOVSKÝ- prozaik, prekladateľ, publicista 
Pavel Vilikovský sa narodil 27. júna 1941 v Palúdzke. Po pokuse študovať filmovú réžiu na pražskej FAMU prešiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde absolvoval angličtinu a slovenčinu. Pracoval ako redaktor Slovenských pohľadov, odkiaľ bol donútený odísť v časoch normalizácie. Do novembra ´89 mu vyšla len jedna kniha. Okrem vlastnej prozaickej tvorby a redakčnej práci sa venoval aj prekladateľstvu. 
Jeho vlastná tvorba zahŕňa už takmer dve desiatky titulov, z ktorých niektoré sa dočkali prekladu do desiatich cudzích jazykov. Cenu Anasoft litera získal prvýkrát v roku 2006 za prózu Čarovný papagáj a iné gýče, druhý raz triumfoval v minulom roku knihou Prvá a posledná láska. Jeho tvorbu charakterizuje neustála snaha pochopiť význam ľudského konania, poľudšťovať osobnosti literárnej a národnej tradície a zbavovať ich mýtických nánosov. 

Andrej Kiska dnes udelil aj jednu Medailu prezidenta SR. Dostal ju skladateľ, koncertný organista, dirigent a pedagóg Ján Valach za významné zásluhy o rozvoj kultúry a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Valach pôsobil aj ako dirigent Antverpskej Kráľovskej opery. Práve tu úspešne uviedol štyri slovenské opery, medzi inými Krútňavu s 18 reprízami. Ján Valach je aj v súčasnosti plne umelecky aktívny, pravidelne prichádza na Slovensko, kde sponzoruje prvé ceny celoslovenskej súťaže žiakov základných umeleckých škôl. Sám skomponoval vyše 120 skladieb a napísal veľké množstvo článkov propagujúcich slovenskú hudbu.

JÁN VALACH – skladateľ, koncertný organista, dirigent a pedagóg 
Narodil sa 22. septembra 1925 v Hnúšti. Počas štúdia medicíny v Bratislave študoval súčasne aj hru na organe a dirigovanie. Čisto hudbe sa neskôr venoval na Akadémii múzických umení v Prahe. Svoje životné dielo začal v Opere SND, ale neostal len tam. Slovensko reprezentoval i vo svete - v Egypte ako profesor konzervatória, v Nemecku ako dirigent a tiež v Belgicku, ktoré sa mu stalo domovom. Pôsobil ako dirigent Antverpskej Kráľovskej opery. Práve tu úspešne uviedol štyri slovenské opery, medzi inými Krútňavu s 18 reprízami. Ján Valach je aj v súčasnosti plne umelecky aktívny, pravidelne prichádza na Slovensko, kde sponzoruje prvé ceny celoslovenskej súťaže žiakov základných umeleckých škôl. Sám skomponoval vyše 120 skladieb a napísal veľké množstvo článkov propagujúcich slovenskú hudbu.