BRATISLAVA - Nevinné batoľatá, deti, ženy či starci. 148 obetí fašistického besnenia z 21. januára 1945 si pripomenul dnes predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo, spolu s ďalšími hosťami, v obciach Kľak a Ostrý Grúň.
"Pred týždňom sme si v Modre pripomínali výročie úmrtia Ľudovíta a Karola Štúra. Prečo to pripomínam? Štúrovci nám dali vlastný jazyk, našu národnú identitu. Tým, že nám dali jazyk, dali nám aj spôsob, akým sa môžeme medzi sebou dorozumievať. A v tomto by bol môj apel. Vždy, keď sa stretnete s nenávisťou, pochybnosťami, a ja viem, že táto doba je plná neistoty, vždy keď sa stretnete s takýmito pochybnosťami či dokonca s výzvami k násiliu, použite to, čo nám Štúrovci odovzdali. Použite náš jazyk a konfrontujte tých ľudí. Povedzte im, ako to dopadlo v Ostrom Grúni a Kľaku. Povedzte im, ako ďaleko viedla nenávisť. Lebo len keď nebudeme mlčať, môžeme to zastaviť skôr. Ale keď budeme mlčať, riskujeme, že sa podobné zverstvá zopakujú," povedal vo svojom príhovore počas pietnej spomienky predseda BSK.
Mnohé z obetí fašistického besnenia počas Krvavej nedele mali len pár mesiacov. Podľa Freša to bolo besnenie fašistov, ktorí si mysleli, že si takýmto krvavým kúpeľom predĺžia moc. Podľa predsedu BSK je to pre dnešný deň silný odkaz.
"Prvý odkazom je, že takýto bes sa totiž môže znova vrátiť. Je to v ľuďoch a treba sa proti tomu znova postaviť. A druhým je, že radšej sa rozprávajme so všetkými tými, ktorí budujú bariéry, ktorí tu strašia. Snažme sa im vysvetliť, že skôr ako sa niečo podobné stane, že každé šírenie nenávisti, má možné zlé následky," uviedol Frešo.