FOTO Cieľom nového projektu UNESCO je podpora a trvale udržateľný turizmus na Slovensku v spojení so svetovým dedičstvom

To je téma konferencie, ktorá sa v piatok (5.5.) koná v Bardejovských kúpeľoch. Konferencia je otváracím podujatím projektu UNESCO Svetové dedičstvo a udržateľný cestovný ruch, ktorý sa má implementovať na Slovensku. "Cieľom programu je prispieť k ekonomickému rozvoju komunít a zaručiť zachovanie pamiatok výnimočnej univerzálnej hodnoty prostredníctvom príjmu z cestovného ruchu za spoluúčasti aktérov na všetkých úrovniach – vládneho, mimovládneho, podnikateľského i občianskeho sektora," uviedla stála delegátka SR pri UNESCO v Paríži Klára Novotná.

"Od roku 2015 bol spustený v škandinávskych krajinách, odvtedy bol implementovaný vo viacerých krajinách sveta. Slovensko by malo byť pilotnou krajinou v rámci Vyšehradskej štvorky," uviedla Novotná. Bardejovská konferencia by sa preto mala venovať základným pilierom programu, ktorými sú podpora domácich a zahraničných investícií do rozvoja cestovného ruchu, prepojenie cestovného ruchu na lokálnych dodávateľov tovarov a služieb, investícia do vzdelania o národných a svetových pamiatkach a budovanie kapacít v turistickom sektore.

Na konferencii sa okrem zástupcov predstaviteľov zainteresovaných ústredných štátnych orgánov zúčastní aj riaditeľka Centra svetového dedičstva UNESCO Mechtild Rossler i medzinárodní experti na udržateľný turizmus. "V panelových diskusiách vystúpia i odborníci zo Švédska, Švajčiarska či Veľkej Británie, ktorí predstavia vlastné skúsenosti pri rozvoji turistického ruchu zameraného na lokality kultúrneho a prírodného dedičstva," informovala Novotná.

K téme sa budú vyjadrovať i predstavitelia geoparkov a biosférických rezervácií a taktiež odborných inštitúcií zameraných na ochranu historického a kultúrneho dedičstva. Jedna z panelových diskusií sa zameria priamo na rozvoj Karpatského euroregiónu, do ktorého patrí východné Slovensko. Na konferenciu by mali podľa Novotnej nadväzovať aktivity priamo v konkrétnych lokalitách. "V troch lokalitách Karpatského bukového pralesa by už na jeseň mal štartovať mikroprojekt, ktorý predstavia na konferencii," informovala Novotná.

Ďalší mikroprojekt sa bude týkať okolia Rožňavy, kde sa ráta s využitím potenciálu jaskyne Domica, jednej z jaskýň Slovenského krasu. "Zápis na Zoznam svetového dedičstva mal doteraz nulový efekt zhodnotenia pre miestnych. A presne takéto problémy, ktoré boli identifikované na mnohých miestach na svete, rieši program Svetové dedičstvo a udržateľný cestovný ruch," uviedla stále delegátka SR pri UNESCO. Konferencia sa začína v piatok o 09.00 h, jej priebeh možno sledovať prostredníctvom internetovej televízie TABLET.TV.

V národnom Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa v súčasnosti nachádzajú fujara, Terchovská muzika, gajdy a gajdošská tradícia, Radvanský jarmok, aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, tradičné ručné zvonenie na zvony, čičmianske ornamenty, banskoštiavnický salamandrový sprievod, tradičné bábkarstvo na Slovensku a v Česku, modrotlač a horehronský viachlasný spev,tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament.

Fujara

Je krásny hudobný nástroj ľudovej kultúry označovaný aj ako "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku, osobitne na území stredného Slovenska, a už niekoľko storočí je jedným z našich národných symbolov (najstaršia písomná zmienka o fujare pochádza z 18. storočia). Fujaru tvorí dlhá drevená píšťala s tromi hmatovými dierkami. Zdobená je rôznymi ornamentmi. Jej výroba trvá niekoľko rokov. Každý nástroj je unikát. Fujara bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO zapísaná až v roku 2008, no už v roku 2005 bola fujara vyhlásená za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva.

Terchovská muzika

Je ústne tradovaná hudobná kultúra pochádzajúca z obce Terchová a jej okolia. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3- až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu aj viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika je od 5. decembra 2013 zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Gajdy a gajdošská kultúra

Na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO sa dostali 2. decembra 2015. Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré tento nástroj, jeho výrobu, jeho formu a jeho používanie reprezentujú a sprevádzajú. Ide o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku gájd, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách, hranie piesní na počúvanie, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní, terminológiu a ľudovú slovesnosť týkajúcu sa tohto nástroja. Do gajdošskej kultúry patria okrem výrobcov nástrojov a hráčov aj spoločenstvá ľudí, ktorí sú konzumentmi gajdošskej hudby, teda predovšetkým speváci, tanečníci a poslucháči.

Bábkarstvo na Slovensku a v Česku

Slovenské a české bábkarstvo zapísali do prestížneho Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO 1. decembra 2016. Bábkové divadlo nie je pre slovenskú a českú spoločnosť len obľúbenou formou tradičnej zábavy, ale tiež spôsob, ako sprostredkovať víziu sveta a vzdelávací nástroj o morálnych hodnotách. Bábky sú väčšinou vyrobené z dreva a animované pomocou rôznych metód. Počiatočnými nositeľmi tohto umenia boli rodiny, ktoré cestovali s bábkarstvom. Bábkové divadlo je neoddeliteľnou súčasťou slovenského a českého divadla a má literárnu tradíciu. Vďaka mnohým tradičným udalostiam, ako sú sviatky, trhy a festivaly, bábkové predstavenia dnes možno stretnúť v rôznych formách, ktoré ale stále čerpajú z tradícií.