FOTO Bezdomovcov skontrolovali, dostali deky i pozvanie na kapustnicu

"Snažíme sa týchto ľudí kontaktovať, pozrieť, či niečo nepotrebujú, podať im pomocnú ruku, ak si chcú vybaviť doklady, získať nejaké potraviny alebo teplé oblečenie," vysvetľuje petržalská hovorkyňa Michaela Platznerová. Sociálni pracovníci už po ôsmich rokoch poznajú lokality, kde sa ľudia bez domova zdržiavajú, na území mestskej časti je ich podľa odhadov úradu 300 až 400. Monitoring preto robia aspoň raz mesačne, v zime aj dva- či trikrát. 
     

"Prebroďte sa tým blatom a uvidíte, či máme mať čisté čižmičky," kričí za pracovníkmi 57-ročná Darina. Jej domovom je malý stan v Janíkovom dvore, zimu na ulici prežije už po dvanásty raz, byt jej vraj ukradli. "Oni by chceli, aby som išla do domova, ale ja by som si tam nezvykla," tvrdí. Kedysi vraj chodili k moru, kde stanovali, chváli sa teda, že o svoje obydlie sa postarať vie. "Ale už mi chýba to, že sa môžem vrátiť domov. Teraz sa nemám kam vrátiť," dodáva. Darina vraví, že ak by jej niekto ponúkol strechu nad hlavou a prácu, umrela by od radosti.
     

"Z nosa mi tiekla krv, púšťa sa mi stále," sťažuje sa Roman, ktorý s Darinou býva. Keď zbadá televízne kamery, pýta si peniaze za účinkovanie, oblečenia vraj má dosť. "O invalidný dôchodok sa delím s týmto nešťastným človekom, on sa nevie o nič postarať, iba fľašu naháňa," hovorí o Romanovi Darina. Ako povedala, celý deň tak má čo robiť. Upratuje, aby im po stane nebehali potkany, potom urobí ohník a niečo navarí. 
     

Steny bytu nahrádzajú stromy. Na jednom konári visia ozdoby, pred stanom je niekoľko kobercov a na stole váza s kvetmi, hneď vedľa mačky. Opodiaľ si umiestnili provizórnu chladničku. Za sklom je vidno cukor, chlieb aj ryžu, no spolu so sviečkami, šampónom či topánkami. "Nie je hanba klesnúť na zem, ale hanba je nepostaviť sa, nejsť ďalej k niečomu lepšiemu. Ja stále bojujem, ale niekedy už nemám síl," podotýka Darina.
     

Dôveru ľudí je podľa sociálnych pracovníkov ťažké si získať, trpia totiž takzvanou byrofóbiou, teda strachom z úradov. "Spočiatku sme mali problém," pripúšťa Alena Halčáková, vedúca oddelenia sociálnych vecí na petržalskom miestnom úrade. Niektorí si pomôcť nechajú a povedia, čo ich trápi, iní nekomunikujú vôbec. "Tam potom musíme byť obozretnejší, aby sme na nich dohliadli," dopĺňa Platznerová. Žiadny tragický prípad ale vlani nemali. Číslo bezdomovcov sa vraj dokonca o málo znížilo, niektorých presvedčili, aby šli do zariadení.
     

Na cirkevnom pozemku medzi kostrami budov a hŕbou odpadkov v lokalite Kapitulské dvory býva vo dvojici 54-ročná Mária. V tmavej izbe cítiť oheň, zahrieva ju piecka, na stene nechýba krížik. Máriu vraj partner vyhodil z vlastného bytu, na ulici je tak už 15 rokov. Kedysi robila kuchárku, dnes by brala hocičo. "My by sme sa radi niekam presťahovali a rada by som sa zamestnala. Chodím po celej Bratislave, že či nepotrebujú hoci len upratovačku, ale všetko obsadené, neviem si nájsť robotu," hovorí. 
     

Aj takýto život sa podľa nej dá vydržať, vraví, že je skromná, život ju naučil. "Nie je dobré, aby bol človek hŕŕŕ a potom bude peniaze zahadzovať," dodáva. Mária nedostáva žiadny príspevok, povedali jej, že nemá nárok, no nevie prečo. "Žijem z toho, z čoho sa dá. Nájdem nejaké železo, odovzdám, tak korunky z toho sú," opisuje, ako si zarába.
     

Ľudom bez domova sociálni pracovníci úradu dávajú oblečenie, ktoré často sami vyzbierajú, či poukážky na stravu a posielajú ich do sociálnej výdajne. "Sú tu aj dôchodcovia, ktorí poberajú dôchodok a mohli by byť ubytovaní v zariadeniach pre seniorov. Ale odmietajú to, oni svoje peniaze nedajú nikomu, chcú ich sami pre seba," vysvetľuje Halčáková.
     

Petržalka dnes ľudí bez domova pozývala aj na vianočnú kapustnicu. Pred obchodným domom v Petržalke dostanú na Štedrý deň i koláčiky či ďalšie oblečenie. "Ideme ešte dnes na nákupy, kúpime teplé šály, čiapky, rukavice a slávnostne im to tam vydáme. Chceme, aby aj oni mali Štedrý deň," dodala Halčáková.