FOTO A VIDEO Slovenské jaskynné systémy sú celosvetovými klenotmi

Pre verejnosť je k dnešnému dňu sprístupnených 18 jaskýň so sprievodcom a voľne prístupných je ďalších 42 menších. "Prevládajú najmä jaskyne riečneho pôvodu, vyskytujú sa ale aj priestory vzniknuté rozpúšťacou činnosťou vody obohatenej o oxid uhličitý či vytvorené po zlomoch. Menej rozšírené sú jaskyne v nekrasových horninách, ktoré reprezentujú najmä rozsadlinové a medzibalvanové typy a ojedinelé sú vulkanické jaskyne vytvorené výronmi sopečných plynov a pár," vysvetlil Gaál.

"Medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete patrí Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Zaradená je aj do svetového prírodného dedičstva, pýši sa niekoľkými unikátmi. Vieme, že má najväčšiu kubatúru ľadu na svete, až 110.000 kubických metrov. Silická ľadnica je zas najnižšie položenou ľadovou jaskyňou s trvalou ľadovou výzdobou v miernom pásme," doplnil vedúci úseku ochrany jaskýň SSJ Pavel Bella.

Výnimočná je podľa jaskyniarov Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá patrí medzi najkrajšie aragonitové jaskyne na svete. Na modrosivej mramorovej stene sú tu vytvorené ihlicovité a kríčkovité kryštály snehobielych aragonitov. Jeden z najväčších v Európe je 34 metrov vysoký kvapeľ v Krásnohorskej jaskyni. V minulosti bol zapísaný aj do Guinessovej knihy rekordov.

Z nesprístupnených jaskýň sú raritou tie, ktoré sa vyskytujú v magnezitoch, miestami s dolomitovou alebo aragonitovou výplňou. "Slovensko má možno najviac zdokumentovaných jaskýň na svete vytvorených v magnezite. Nachádzajú sa v banských priestoroch magnezitových ložísk," ozrejmil vedúci úseku ochrany jaskýň SSJ.

Celosvetovo uznávané sú Demänovské jaskyne, ktoré vznikli postupne v niekoľkých úrovniach. "Jednoducho povedané, vytvorilo sa nad sebou až deväť poschodí. Podobným príkladom je aj Domica," povedal Bella.

Najdlhšou jaskyňou Slovenska je Demänovský jaskynný systém, ktorý má zatiaľ dĺžku 41.463 metrov, najhlbšou je Systém Hipmanových jaskýň s hĺbkou 499 metrov. Medzi najnavštevovanejšie jaskyne patria dlhodobo Demänovská jaskyňa slobody, Belianska jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa.

Na základe iniciatívy miestnych nadšencov vznikli na Slovensku tri geoparky a ďalšie tri sú v štádiu prípravy. Finančná podpora zo strany štátu je však podľa odborníkov nesystematická a nedostatočná.

"Ako príklad uvediem geopark Novohrad-Nógrád, ktorý bol v roku 2010 zapísaný do zoznamu svetových a európskych geoparkov ako jediný zo Slovenska. Doteraz od štátu nedostal žiadnu podporu napriek niekoľkým žiadostiam, projektom a prísľubom. Mnohé geologické profily so svetovým významom sú v nevyhovujúcom a zarastenom stave, napríklad Meliatsky profil," priblížil Gaál.

Jaskyne, bezpečne ukryté v útrobách zeme a skalnatých brál, odjakživa slúžili nielen ako bezpečné útočisko pre zver či ľudí, ale v stredoveku aj ako miesto, v ktorom sa skladovali potraviny a ktorým viedli tajné chodby do kamenných a v tom čase nedobytných hradov.

Jaskynné systémy (mnohé z nich sú prístupné aj verejnosti), sa nachádzajú aj pod mnohými slovenskými stredovekými hradmi, resp. v ich blízkom okolí.

Patrí medzi nich napríklad Bojnická hradná jaskyňa (prírodná travertínová jaskyňa) s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov, nachádzajúca sa 26 metrov pod úrovňou štvrtého nádvoria zámku. V jaskyni sa nachádzajú dve jazierka, ktoré sú pravdepodobne spojené s inými jaskyňami, v ďalších podzemných priestoroch, na ktoré je táto travertínová kopa bohatá.

V bratislavskej mestskej časti Devín na sútoku riek Moravy a Dunaja, po deviatich rokoch rekonštrukčných prác na hornom hrade Devín, boli sprístupnené vo valcovej veži horného hradu aj jaskynné priestory situované priamo v skalnom brale. Krasové jaskyne a pukliny na hrade Devín vznikli pred 16 miliónmi rokov, kedy boli zaplavené treťohorným morom.

V regióne Novohradu, v oblasti Tuhárskeho krasu, neďaleko Lučenca, v hradnom kopci pod ruinami hradu Divín, sa nachádzajú vo vápencovej hornine dve jaskyne. Prvá je dlhá len desať metrov, druhá Divínska hradná jaskyňa sa nachádza v sedemmetrovej hĺbke od nádvoria hradu a je plná starých a nových stalaktitov. Začína kruhovou predsieňou s priemerom približne tri metre, z ktorej vedú dve vetvy. Východná časť má aj s predsieňou 27 metrov, juhozápadná časť má doposiaľ preskúmaných 110 metrov.

Na západnom úpätí Malých Karpát pod Plaveckým hradom sa nachádza prvá sprístupnená jaskyňa na území Slovenska - Plavecká jaskyňa. Podľa legendy ju objavil na konci 18. storočia mladý pastier. Jaskyňa v minulosti spĺňala úlohu skladu. Šľachtický rod Pálffyovcov nechal okolo roku 1820 k nej vybudovať vstupnú chodbu a monumentálny kamenný vstup. Časť jaskyne bola už vtedy osvetlená. Dodnes sa zachoval jeden držiak na sviečku.

Jaskyne, nie priamo pod hradom, ale v jeho tesnej blízkosti, sa nachádzajú aj v Súľovských vrchoch v blízkosti hradu Hričov. Ide o dva menšie jaskynné útvary, ktoré majú chodbovitý tvar. Jedna z nich je čiastočne prepadnutá. Väčšia z jaskýň má po bokoch vytesané schody. V oboch jaskyniach boli objavené viaceré archeologické nálezy.

V rámci Národného parku Muránska planina je evidovaných vyše 250 jaskýň. Verejnosti je sprístupnená jediná Vešeléniho jaskyňa, v blízkosti najvyššie položeného strážneho stredovekého hradu na Slovensku, Muránskeho hradu. Je dlhá 16 metrov a má dve chodby bez výraznejšej krasovej výzdoby.

V blízkosti hradu Uhrovec sa rozkladá Hradná jaskyňa. Ide o v roku 2009 sprístupnený prírodný útvar dlhý päť metrov, ktorý od roku 1994 patrí medzi prírodné pamiatky na Slovensku, hoci je bez krasovej výzdoby. Druhá, podobne nazývaná ako predchádzajúca, Hradná jaskyňa sa nachádza v Slovenskom Rudohorí na vŕšku Uhrinč, pod ruinami hradu Sokoľ. Jaskyňa dlhá 27 metrov leží v severovýchodnom svahu asi desať metrov pod hradom. Z väčšej časti ide pravdepodobne o umelo vyrazenú chodbu (kombináciu dutiny umelo vytvorenej štôlne a prirodzenej jaskyne) smerujúcu do stredu hradu pod jeho vežu. V stredoveku pravdepodobne slúžila ako pivnica.

Rozsiahly systém jaskýň sa nachádza aj na úpätí Čergovského pohoria v blízkosti Hanigovského hradu, najväčšia z nich má neprieleznú celkovú dĺžku 21 metrov, ostatné majú okolo štyroch až osem metrov. Len pár metrov pod hradbami leží jedna z nich - Podhradová jaskyňa, šesť metrov dlhá zlomovo-sutinová jaskyňa, ktorá má dva vstupy a predpokladá sa pri nej, že v minulosti pokračovala ďalej, až smerom k hradnému nádvoriu.