Flašíková: BSK sa pod vedením Freša rýchlo zadlžuje

Ako dodala Flašíková-Beňová, zadlženosť BSK bola pri nástupe Pavla Freša do funkcie predsedu na úrovni približne 20 percent. O rok neskôr sa dostala na hranicu 25 percent a v roku 2011 už prekročila 36 percent. V uplynulom roku dosiahol tento nárast 38,69 percenta, teda z percentuálneho hľadiska takmer dvojnásobok. "Vo všetkých ostatných krajoch je situácia presne opačná. Ich predsedovia dokázali zadlženie za rovnaké obdobie nezvyšovať alebo ho v niektorých prípadoch aj radikálne znížiť," uviedla Flašíková-Beňová a dodala, že to vyplýva z analýzy hospodárenia od roku 2009 a dokazuje to aj porovnanie na Portáli o hospodárení obcí a VÚC Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Flašíková-Beňová tvrdí, že zvyšovanie dlhu je v absolútnom rozpore s predsavzatiami predsedu Freša o šetrení a znižovaní dlhu, ktoré si dával pri svojom nástupe do funkcie a aktuálne Frešove vyhlásenia o znižovaní dlhu kraja nepovažuje za smerodajné. „Ak so šetrením začal, je to síce pozitívna správa, no pustiť sa doň po troch rokoch neúmerného plytvania a navyše tesne pred voľbami je naozaj priveľmi neskoro,“ zdôraznila poslankyňa.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo pritom tvrdí, že BSK je jedným z najmenej zadlžených regiónov v SR. "Dlh predstavuje 36,8 milióna eur a kraj nemá na rozdiel od minulosti ďalšie skryté záväzky," uviedol Frešo a dodal, že Bratislavský samosprávny kraj úspešne znižuje svoje úverové zaťaženie. Podľa podpredsedu BSK pre ekonomiku Iva Nesrovnala bol v roku 2009 oficiálny dlh 19,82 milióna eur, ale skryté záväzky z finančne nekrytých zmlúv, súdnych sporov a neuhradených faktúr predstavovali ďalších 24,74 milióna eur. Ako povedal Nesrovnal, išlo o súdne spory s regionálnym prepravcom Slovak Lines, o súdne spory za nevyplatené mzdy v projekte Interact, opravu gymnázia na Grösslingovej v Bratislave a podobne. Celková suma záväzkov kraja teda predstavovala viac ako 44,56 milióna eur. S takýmto skrytým či čiernym zadlžovaním je dnes podľa Pavla Freša koniec, a ako dodal, kraj hospodári stabilne a má menšie finančné záväzky, ako keď ho v roku 2009 preberal.

Flašíková-Beňová pripomenula, že skutočné čísla k hospodáreniu kraja za rok 2013 sa dozvieme až v nasledujúcom roku. „Skutočnosť o hospodárení kraja sa tak môže od vyhlásení predsedu BSK výrazne líšiť. Z hľadiska trendu nárastu dlhu, ktorý nastavil Pavol Frešo, však pravdepodobne nie v pozitívnom smere,“ upozornila Flašíková-Beňová. Frešo tvrdí, že kraj sa bude zadlžovať v nižšej miere ako to predpokladal schválený rozpočet na rok 2013. Ako dodal, výrazne sa zníži zadlženie zo 42,01 milióna eur ku koncu roka 2012 na očakávaných 38,78 milióna eur ku koncu tohto roka. „Podarilo sa nám vyrovnať so záväzkami osem miliónov eur a to napriek tomu, že sme boli nútení financovať rekonštrukciu ciest po povodniach a naďalej pokračujeme v nastolenom trende finančnej konsolidácie kraja,“ povedal Frešo.

Podľa Flašíkovej-Beňovej sa však kvalita služieb, ktoré kraj svojim občanom poskytuje, sa za toto obdobie nijakým spôsobom nezlepšila. „Stav ciest sa každý rok zhoršuje, väčšina škôl ako aj ostatných zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja je v zúfalej situácii. Kraj navyše v roku 2012 znížil výdavky na školstvo približne o šesť miliónov eur. Namieste je preto otázka, kam sa všetky tie peniaze podeli,“ poznamenala poslankyňa a pripomenula, že predseda kraja Frešo mal počas celého obdobia v zastupiteľstve BSK pohodlnú väčšinu, ktorá mu umožňovala prijímať opatrenia na zlepšenie hospodárenia kraja. „Žiadne reformy nespravil a nemá sa na čo vyhovárať, na enormný nárast dlhu ho navyše upozorňuje vo svojom stanovisku aj hlavný kontrolór BSK,“ uzavrela Flašíková-Beňová.