BRUSEL - Jednou zo zásadných tém prebiehajúceho skráteného plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) bola rozprava o údajných tajných dohodách medzi vládou Luxemburska a stovkami veľkých nadnárodných spoločností. Tieto dohody mali prostredníctvom zvýhodneného daňového režimu umožniť mnohým veľkým globálnym korporáciám v uplynulých rokoch krátenie daní rádovo v miliardách eur.
Kauza s označením „Lux Leaks“ sa priamo týka nového predsedu Európskej komisie (EK), ktorý bol v čase prijímania a platnosti týchto údajných pravidiel luxemburským premiérom. „Situáciu by mala prešetrovať EK, bolo navrhnuté aj zriadenie osobitného parlamentného výboru, ktorý sa ňou bude zaoberať. Jean-Claude Juncker deklaroval, že sa ako dotknutá osoba bude držať bokom,“ informovala poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová. Považuje zároveň za zarážajúce, že zo strany Komisie v tejto súvislosti neodzneli žiadne konkrétne dátumy týkajúce sa tohto vyšetrovania a zároveň neboli predložené vôbec žiadne opatrenia, ktorými by sa chcela voči masívnym daňovým únikom v rámci Spoločenstva brániť.
Uvedené podozrenia podľa nej zásadným spôsobom narúšajú dôveryhodnosť šéfa Európskej komisie a ním deklarovaných snáh v boji proti daňovým rajom. „Na základe momentálne dostupných informácií bude naozaj veľmi ťažké uveriť, že to Jean-Claude Juncker myslí s vytvorením akýchkoľvek opatrení zameraných proti schránkovým firmám a daňovým únikom v EÚ, čo len trochu úprimne a vážne,“ zdôraznila europoslankyňa. Tento problém sa pritom v rôznej miere týka prakticky všetkých členských štátov Európskej únie (EÚ). „Mnohé vlády dnes chránia schránkové spoločnosti napríklad aj tým, že nesúhlasia s vytvorením spoločnej daňovej politiky EÚ,“ uzavrela poslankyňa.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies