BRATISLAVA - Európa čelí z hľadiska svojej stability stále novým výzvam, na ktoré sa musíme naučiť primeraným spôsobom odpovedať. Bezpečnosť členských štátov Európskej únie (EÚ) je vzájomne prepojená. Na vznikajúce hrozby však často reagujú izolovane, čo komplikuje spoločný postup.
Význam EÚ z hľadiska jej zahraničnopolitickej relevancie sa napriek ekonomickej sile a deklarovanej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike nezvyšuje. „Stále nevieme nájsť optimálny spôsob fungovania diplomatickej služby, tak aby vedela adekvátne reagovať, no najmä predchádzať bezpečnostným hrozbám v bezprostrednej blízkosti európskych hraníc,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Monika Flašíková Beňová. Plénum EP sa témou bude zaoberať v rámci svojho dnešného zasadnutia.
Pretrvávajúca hrozba terorizmu, ale napríklad aj možné útoky v kybernetickom priestore dostávajú štandardný európsky spôsob života pod tlak. „Treba ukázať spoločnú iniciatívu a lepšiu koordináciu v oblasti obrany a ochrany našich občanov. V opačnom prípade budeme čeliť len ďalšiemu nárastu populizmu a radikalizácie,“ priblížila europoslankyňa.
Týka sa to aj investícií do výskumu a vývoja v prípade obranných technológií. Tie sa napriek vzrastajúcemu napätiu vo viacerých členských krajinách naivne znižujú. „Potrebujeme odstrániť fragmentáciu a duplicitu v európskom obrannom sektore. Schopnosť lepšie reagovať na krízové situácie v blízkosti EÚ si bude vyžadovať aj väčšiu flexibilitu z hľadiska súčasného nastavenia rozpočtových pravidiel,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies