BRATISLAVA - Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ si od začiatku stanovilo niekoľko priorít, ide o dôležité témy, ich komplexné riešenie si však vyžaduje viac času, ako len šesť mesiacov. Myslí si to europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).
"V mnohom sa nepochybne podarilo dosiahnuť výrazné pokroky. Pokračovanie v nich bude dôležité práve z pohľadu odovzdávania agendy Malte v nasledujúcich týždňoch," zdôraznila europoslankyňa.
Pozitívne hodnotí nadobudnutie platnosti Parížskej klimatickej dohody práve počas predsedníctva. "V boji proti daňovým rajom a praniu špinavých peňazí bolo dôležité vytvorenie akejsi "čiernej listiny" nespolupracujúcich krajín, brániacich svojím prístupom v riešení tohto globálneho problému," uviedla europoslankyňa.
Za úspech považuje i dosiahnutie dohody o rozpočte Únie na rok 2017. Viac peňazí má ísť podľa nej na riešenie problémov s migráciou, ale aj na zvýšenie bezpečnosti Európy. "Tu treba spomenúť aj zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Pozitívom je aj obchodná dohoda s Kanadou, známa ako CETA, ktorú sa podarilo počas predsedníctva sfinalizovať a uzavrieť. V budúcnosti by mala priniesť nové príležitosti pre rozvoj vzájomných obchodných vzťahov aj pre slovenských podnikateľov," konštatovala Flašíková Beňová.
Taktiež vyzdvihla bratislavský summit, ktorý podľa nej ukázal, že Slovensko je spoľahlivým partnerom v Európe. Zároveň oceňuje, že pomohol zviditeľniť Bratislavu, ktorá sa na krátky čas stala politickým centrom Európy.
"Predsedníctvo nám tiež ponúklo jedinečnú príležitosť ako dostať Úniu bližšie k ľuďom na Slovensku. To, či sa nám to aspoň trochu podarilo, je však už na hodnotení samotných občanov," uzavrela europoslankyňa.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies