Flašíková Beňová: Členské štáty by pri riešení mliečnej krízy mali začať spolupracovať a nie si robiť naprieky

Percentuálny pokles ceny surového mlieka dosahuje oproti priemerom z uplynulých rokov dvojciferné hodnoty. Nižšie ceny sa týkajú aj sušeného mlieka, masla a iných produktov. „Dôvodom neudržateľného prebytku mlieka na trhu je nešťastná kombinácia domácich, európskych faktorov, spolu s poklesom exportu. V Európe ide o dereguláciu spôsobenú minuloročným zrušením mliečnych kvót a z pohľadu vývozu je to najmä embargo zo strany Ruska a zníženie dopytu po sušenom mlieku v prípade Číny,“ pripomenula poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová. Ministri pôdohospodárstva v rámci Rady EÚ pred časom prišli s návrhom niekoľkých, najmä krátkodobých riešení.

Nezdá sa však, že by sa súčasná situácia s podliezaním cien mlieka a mliečnych výrobkov mala v blízkom čase zásadným spôsobom meniť. „V snahe o udržanie zamestnanosti, ale aj rozvoja vidieka, ktorého sa táto téma dotýka najviac, by preto mali nasledovať opatrenia dlhodobejšieho charakteru. Tie by odbremenili domácich producentov,“ uviedla europoslankyňa. Okrem zvýšenia podielu domácich produktov na pultoch predajní, či hľadania nových odbytísk, je podľa nej dôležité, aby členské štáty začali v tejto oblasti skutočne spolupracovať. „Hráme sa na spoločnú poľnohospodársku politiku, no jej hlavným výsledkom je, že si krajiny robia naprieky. Existujúci prebytok vytvorila nadprodukcia v niektorých starých členských štátoch, kde sa farmári tešia štedrým dotáciám národných vlád. Deregulácia tak priniesla súťaž, no s absolútne nerovnocennými podmienkami,“ uzavrela poslankyňa.