Filipínsky najvyšší súd rozhodol, že Marcos bude pochovaný na národnom cintoríne

Polemika o tom, či má byť pochovaný na národnom cintoríne, vyvoláva na Filipínach polemiku už dlhý čas. Diskusia o tom je veľmi emotívna a rozdeľuje filipínsku spoločnosť. Najvyšší súd krajiny však dnes v tejto kauze väčšinou hlasov rozhodol v prospech Marcosovho pochovania na Cintoríne hrdinov v Manile. Ešte predtým návrh na prevoz Marcosových telesných pozostatkov odobril prezident Rodrigo Duterte.

Rozhodnutie najvyššieho súdu privítali stovky Marcosových sympatizantov; jeho odporcovia chcú, naopak, súd požiadať, aby svoj verdikt prehodnotil.

Marcos bol prezidentom Filipín v rokoch 1965-86. Zaslúžil sa o rozvoj krajiny, ale jeho vláda bola poznačená aj autoritárstvom, korupciou, despotizmom, nepotizmom, politickými represiami a porušovaním ľudských práv. V roku 1972 sa jeho režim zmenil na diktatúru, keď okrem iného vyhlásil aj stanné právo. Dôsledkom tejto situácie bolo zosilnenie komunistického odboja a moslimských separatistických tendencií. Marcosova vláda musela čeliť aj mnohým študentským vzburám.

Stanné právo Marcosovi umožnilo tvrdé potlačenie jeho politických protivníkov, vrátane Benigna Aquina. Odpor voči jeho vláde však napriek tomu silnel - najmä od roku 1983, keď došlo k Aquinovej vražde, z ktorej bola podozrivá Marcosova vláda.

V roku 1986 vyhrala prezidentské voľby vdova po Aquinovi, Corazón Aquinová. Marcos odmietal uznať jej víťazstvo. Na Aquinovej strane bola však armáda i radoví občania. Marcos následne ušiel do exilu na Havaj. Azyl mu tam umožnil vtedajší prezident USA Ronald Reagan.

Marcos žil na Havaji až do svojej smrti v roku 1989. Jeho zabalzamované telesné pozostatky previezli do jeho rodného mesta v roku 1993 a vystavili ich tam v sklenenej rakve. Jeho príbuzní žiadali, aby telo bolo pochované na národnom cintoríne.