Fico odcestoval na summit EÚ v Bruseli, dominovať mu bude Energetická únia

Ešte pred samotnou Európskou radou sa už tradične stretnú predsedovia vlád Vyšehradskej štvorky, aby prediskutovali svoje pozície k jednotlivým témam summitu.

Lídri štátov EÚ sa pri Energetickej únii zamerajú najmä na oblasť energetickej bezpečnosti, ktorá je kľúčová pre región strednej a východnej Európy. Tento projekt integrujúci 28 európskych energetických trhov do spoločnej únie má znížiť závislosť Európy. Zároveň znamená prechod na nízko-uhlíkové hospodárstvo šetrné ku klíme.

Únia je najväčším svetovým dovozcom energie (53%), čo znamená ročné náklady zhruba 400 miliárd eur. V prípade zemného plynu jej závislosť predstavuje 66 percent, pri rope takmer 90 percent. Šesť členských štátov vrátane Slovenska dováža všetok svoj plyn z Ruska ako jediného externého dodávateľa. Ruské dodávky tvoria 39 percent dovezeného plynu do EÚ, najväčší objem smeruje do Nemecka a Talianska.

Očakáva sa, že lídrov členských krajín bude nemecká kancelárka Angela Merkelová informovať o svojich rokovaniach s ruským a ukrajinským prezidentom Vladimirom Putinom a Petrom Porošenkom o plnení dohody Minsk II. Rozhodnúť by sa malo o návrhu, ktorý počíta s priamym prepojením ekonomických sankcií voči Rusku na implementáciu minských dohovorov.

Platnosť aktuálnych ekonomických sankcií vyprší 31. júla. Členské štáty sú však v tejto otázke rozdelené na dva tábory. Časť z nich chce prijať dohodu o ich ďalšom predĺžení už na aktuálnom summite. Ďalšia skupina chce počkať na júnové zasadnutie Európskej rady. Slovensko patrí podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka do tej druhej skupiny. Tým by sa získalo viac času na vyhodnotenie plnenia záverov z Minska. "Aby sme rozhodnutie prijali s čo najväčším odrazom k aktuálnej situácii. Nemyslím si, že sme pod tlakom prijímať rozhodnutie o sankciách teraz, máme čas do konca júna," poznamenal Lajčák.

Hoci situácia súvisiaca s Gréckom nie je predmetom summitu, predpokladá sa, že o "rozruch" sa svojím vystúpením postará grécky premiér Alexis Tsipras. Aténam totiž hrozí, že im v priebehu niekoľkých týždňov dôjde hotovosť a jeho partneri z EÚ mu neuvoľnia peniaze zo záchranného balíka, kým nezačne zavádzať sľúbené reformy. Ľavicová vláda sa síce vo februári dohodla s veriteľmi na predĺžení záchranného programu do konca júna 2015, pričom podmienkou je dôveryhodný plán reforiem. S predloženými návrhmi však nevládne spokojnosť. Tsipras chce preto využiť summit na rokovania s poprednými lídrami únie o uvoľnení potrebných financií.