BRATISLAVA - Fašiangy je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. K fašiangom neodmysliteľne patria zakáľačky, maškary a muzika. Mnohé dediny tieto zvyky zachovávajú dodnes.
Mládenci vyobliekaní do masiek počas poslednej fašiangovej nedele chodia od domu k domu, kde dostávajú za odmenu slaninu, klobásy, vajíčka a dobrú pálenku.
V mestách sa v čase fašiangov konajú tanečné zábavy a plesy. Je to čas akéhosi vzývania, aby rok, ktorý nedávno začal bol štedrý a veselý ako fašiangový čas.
Vyvrcholením týchto sviatkov je posledná zábava spojená s pochovávaním basy. Pochovávanie basy je ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Jedná sa
o výrazné komické stvárnenie.
Obdobie veľkonočného pôstu začína dňom, ktorý poznáme pod názvom Popolcová streda alebo Škaredá streda. Je to
pohyblivý sviatok, jeho dátum sa ráta podľa lunárneho kalendára a pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou.
Najčastejším jedlom Popolcovej stredy bola kyslá mliečna polievka. Veľkonočný pôst sa končí Veľkým piatkom.
Fašiangy boli v minulosti najmä obdobím, kedy sa jedli kalorické jedlá, aby sa pred pôstom ľudia dobre najedli. Hoci sa ľudia stravovali veľmi striedmo, práve počas obdobia fašiangov bolo dobre sa najesť dovolené. Tradičnými jedlami boli šišky, fánky, pampúchy, rôzne záviny, či zabíjačkové špeciality.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies