Existuje viacero alternatívnych palív, každé má však aj nevýhody

To je dôvod, pre ktorý sa v súčasnosti uvažuje o alternatívnych palivách, ktoré majú jednu spoločnú vec: nespoliehajú sa na fosílne palivá. Britská motoristická organizácia RAC, ktorá má za sebou 121-ročnú históriu, identifikovala osem možných palív budúcnosti.

Prvým sú biopalivá, ako bioetanol vyrábaný z kukurice a cukrovej trstiny alebo biodiesel produkovaný z rastlinných olejov a živočíšnych tukov. Najlepšia je podľa RAC druhá generácia biopalív, lebo sa nebude vyrábať z plodín určených pre potravinársky priemysel. Mnohí analytici považujú práve biopalivá za najlepšie strednodobé riešenie.

Druhým alternatívnym palivom je elektrická energia, ktorá v súčasnosti dominuje v politických aj odborných diskusiách a vyvoláva množstvo sporov. Známe sú štyri navzájom súvisiace slabiny elektromobilov - kapacita batérií a ich drahá výroba, obmedzený dojazd, nedostatočná nabíjacia infraštruktúra a vysoká cena oproti tradičným modelom.

Profesor Oxfordskej univerzity Matthias Holweg považuje elektrinu len za dočasné riešenie. V prvom rade zdôrazňuje energeticky nákladný proces ťažby lítia, ktorý je kľúčovou zložkou batérií. Ak sa k tomu pripočíta vysoká hmotnosť akumulátorov, elektromobily a hybridy sú podľa neho len o niečo ekologickejšie než autá so spaľovacím motorom.

„Hybridy a elektrické autá majú rozhodujúcu výhodu v hustej premávke, kde sú optimálne efektívne. No je zvrátené považovať túto technológiu za najlepšiu v podmienkach, kde je najmenej efektívna, okrem iného v zápchach,“ hovorí Holweg.

Ďalším alternatívnym palivom je vodík, ktorý taktiež neprodukuje škodlivé plyny a môže sa využívať aj na výrobu elektrickej energie. Mohlo by ísť o najlepšie riešenie, keďže má nulové emisie a odstraňuje limity akumulátorov. Má však aj mnohé nevýhody, najmä vysoké výrobné náklady.

Vodíkové články sa tešia veľkej popularite v Japonsku, ktoré ich považuje za pohon budúcnosti. Podľa Financial Times chce Japonsko postaviť Olympijské hry v roku 2020 na vodíku. Organizátori plánujú používať vodíkové autá na prevoz športovcov z olympijského mestečka na štadióny. Vodík má dokonca živiť aj olympijský oheň.

Táto technológia čelí viacerým legislatívnym obmedzeniam a nedostatočne rozvinutej infraštruktúre. Prísne japonské zákony výrazne predražujú výstavbu aj prevádzku čerpacích staníc. Vodíkové autá musia mať napríklad pri tankovaní predpísaný priestor, musia sa viesť záznamy o tom, kto si kúpil palivo a pri výrobe niektorých komponentov vozidiel sa musí používať konkrétny typ ocele. Náklady sú až päťnásobne vyššie než za podobnú stanicu v Európe. Podľa Financial Times výstavba mestskej vodíkovej stanice by stála 500 miliónov JPY (3,85 milióna eur) a ročná prevádzka 50 miliónov JPY.

Organizácia RAC identifikovala aj ďalšie alternatívne palivá, ktorým sa v súčasnosti nevenuje veľká pozornosť. Jednou z možností je para, ku ktorej existujú koncepty pre moderné motory. Ďalším riešením je rekuperácia kinetickej energie, ktorá sa už teraz používa v mnohých moderných vozidlách. Jej lepšie využitie by mohlo aspoň čiastočne zvýšiť dojazd elektromobilov. Alternatívou by mohlo byť aj teplo, lebo spaľovacie motory veľkú časť energie vyplytvajú práve ako teplo. Termoelektrická technológia, ktorá by premenila teplo na elektrinu, by mohla znížiť spotrebu hybridných modelov o 5 %. Podľa RAC sa už niekoľko automobiliek zaoberá touto technológiou.

Poslednými dvoma alternatívami sú vzduch a dusík. Stlačený vzduch, ktorého výroba nie je energeticky náročná, by podobne ako zemný plyn mohol poháňať piesty alebo vyrábať elektrinu. Skvapalnený dusík v natlakovanej nádrži sa zas môže zahrievať, vďaka čomu pod vysokým tlakom vznikne plyn. Podobne ako vzduch by mohol poháňať piesty alebo Wankelov motor. Nevýhodou skvapalneného dusíka je však jeho nízka účinnosť, k jeho výrobe je tiež potrebná elektrická energia.

(1 EUR = 129,77 JPY)