Exekutíva EÚ vysvetlila dôvod žaloby na Českú republiku, Maďarsko a Poľsko

Komisia pripomenula, že 15. júna 2017 začala voči Českej republike, Maďarsku a Poľsku právne konanie vo veci nesplnenia povinnosti. Členské štáty dostali čas na poskytnutie odpovede, prípadne na nápravu situácie. V júli eurokomisia ich odpoveď označila za neuspokojivú a rozhodla sa pristúpiť k ďalšej fáze konania a 26. júla zaslala do troch metropol takzvané odôvodnené stanoviská.

V stanovisku EK sa uvádza, že aj napriek tomu, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo 6. septembra potvrdil platnosť relokačného mechanizmu, Česká republika, Maďarsko a Poľsko svoje právne povinnosti naďalej porušovali a ich odpovede eurokomisia opäť zhodnotila ako neuspokojivé, najmä keď tri uvedené krajiny nenaznačili, že majú snahu a vôľu sa podieľať na rozhodnutí o relokáciách. Exekutíva EÚ preto vo štvrtok rozhodla, že pristúpi k ďalšej fáze konania vo veci nesplnenia povinnosti, čo v praxi znamená predložiť tento spor na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu.

V zdôvodnení EK sa uvádza, že rozhodnutia Rady EÚ vyžadujú, aby členské štáty v záujme zabezpečenia rýchleho a riadneho postupu relokácií každé tri mesiace prisľúbili počet miest, ktoré majú k dispozícii na premiestnenie utečencov z krajín tzv. prvej vlny príchodu utečencov (v tomto prípade Grécko a Taliansko). Zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ v minulých mesiacoch prijali nejakých utečencov alebo poskytli prísľuby v tomto smere, Maďarsko od začatia programu relokácií neurobilo nič, Poľsko nepremiestnilo ani jednu osobu a neurobilo žiadny prísľub od decembra 2015 a Česká republika zastavila relokácie v auguste 2016 a už vyše roka neurobila žiadny nový prísľub v tomto smere.

Na dočasnom režime núdzových relokácií sa dohodli ministri vnútra EÚ v septembri 2015, keď členské štáty prijali záväzky premiestniť z Talianska a Grécka osoby, ktoré majú nárok na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Z počtu 160-tisíc utečencov sa v priebehu dvoch rokov podarilo premiestniť iba niečo vyše 32- tisíc osôb.