Európsky súd pre ľudské práva odmietol sťažnosť týkajúcu sa údajnej sterilizácie

Súd sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu zjavnej nepodloženosti, informovala dnes hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. Ide o prípad Z.K. proti Slovenskej republike. Sťažovateľka žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článkov Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tvrdila, že v nemocnici v Prešove ju nezákonne sterilizovali pri jej druhom pôrode v roku 1993. Tým bola podľa nej podrobená neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, bolo zasiahnuté do jej práva na súkromný a rodinný život a bola diskriminovaná.

Sťažovateľka sa odvolávala na operačný záznam o sterilizácii, vložený do jej zdravotnej dokumentácie. V ňom bolo uvedené, že počas pôrodu cisárskym rezom bola vykonaná sterilizácia. Podala preto proti nemocnici žalobu na ochranu osobnosti, domáhala sa ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy. Vnútroštátne súdy však žalobu zamietli. Dospeli totiž k záveru, že sťažovateľka nepreukázala, že bola skutočne sterilizovaná. Sterilizácia totiž nebola uvedená v žiadnom inom zázname nemocnice (v pôrodnej operačnej knihe, v pôrodopise, v priebehu šestonedelia, v zázname o anestézii a ani v prepúšťacej správe). "Rádiologické vyšetrenie sťažovateľky v roku 2003 preukázalo priechodnosť oboch jej vaječníkov a žiadne stopy po sterilizačnom zákroku," informuje Donevová. Svedkovia v konaní pripustili, že v nemocnici mohli nesprávne zaznačiť sterilizáciu do záznamu. Žena sa odmietla podrobiť dôkladnejším vyšetreniam. Sťažovateľka neuspela ani s podaným trestným oznámením a rovnako nebola úspešná ani jej ústavná sťažnosť. 

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí z 1. apríla 2014 poukázal na to, že tvrdenia o zlom zaobchádzaní môžu vyvolať otázky z hľadiska článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd iba v prípade, ak sú podložené primeranými dôkazmi. "ESĽP nepovažoval závery vnútroštátnych súdov o tom, že sťažovateľka nepreukázala vykonanie sterilizácie za svojvoľné a zdôraznil, že vnútroštátne súdy vzhľadom na tvrdenia sťažovateľky vykonali dostatočné kroky s cieľom zistiť skutkové okolnosti prípadu," informovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti. Európsky súd konštatoval, že sťažovateľka nepodložila svoje tvrdenia dostatočnými dôkazmi. "Stotožnil sa preto s argumentáciou vlády a sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu zjavnej nepodloženosti. ESĽP zároveň dal za pravdu vláde, že sťažovateľka nepreukázala zásah do práva na súkromie a rodinný život (článok 8 Dohovoru) a z dôvodu zjavnej nepodloženosti neprijal ani sťažnosti na porušenie zákazu diskriminácie (článok 14 Dohovoru) a práva založiť si rodinu (článok 12 Dohovoru)," uzavrela hovorkyňa ministerstva spravodlivosti.