Európsky parlament bude rozhodovať o reforme Dublinského dohovoru, zmena sa bude týkať najmä prerozdeľovania utečencov

Ak táto reforma prejde, krajiny budú nútené prijímať tisíce či desaťtisíce utečencov a to bez možnosti výberu. Utečenci im budú jednoducho pridelení. Návrh zákona, ktorý sa nazýva Dublin 2.0 prešiel výborom a už tento mesiac bude predložený europoslancom na zasadnutí EÚ v Štrasburgu k schváleniu ako zákonná norma pre celú EÚ. Dokument taktiež vyzýva členské krajiny a EK k zahájeniu rokovaní o implementácii tohto zákona. O tom, že k schváleniu v EP dôjde niet žiadnych pochýb, pretože reformu podporujú najväčšie členské krajiny.

Čo nám reforma prinesie?

Členské krajiny sa budú musieť zúčastniť a zdieľať zodpovednosť za žiadateľov o azyl a tým aj prispieť k zmierneniu zaťaženia “nárazníkových štátov“ ako sú Taliansko či Grécko. Bezpečnostné opatrenia budú sprísnené, pričom každý jeden žiadateľ o azyl bude musieť byť čo najskôr po príchode na európsky kontinent zaregistrovaný, čo sa v minulosti veľmi nedarilo pre nedostatok pracovníkov v utečeneckých táboroch.

Súčasťou reformy je aj zefektívnenie registračného procesu a návratovej politiky. Tí, ktorí majú nárok na medzinárodnú ochranu by ju mali získať oveľa skôr ako doteraz, pričom tí, ktorí nespĺňajú podmienky pre pobyt v EÚ budú v čo najkratšom čase prevezení do krajín odkiaľ prišli. Tento návrh pripravila švédska poslankyňa Cecilia Wikström. Keďže návrh prešiel výborom návrh zákona získal parlamentný mandát na základe ktorého už niet cesty späť. Mandát je zárukou budúcich rokovaní členských krajín s cieľom dosiahnuť konečného kompromisu o právach utečencov na získanie azylu.

Ako by to malo po novom fungovať?

Napojenie na konkrétnu krajinu je prvým kritériom premiestnenia. Žiadatelia o azyl majú zväčša vzťah k určitej členskej krajine, v ktorej majú napríklad rodinu alebo tam v minulosti študovali. Tieto vzťahy sú zadefinované ako rodinné väzby, ktoré určitým spôsobom aj znižujú riziko sekundárneho pohybu po EÚ. Stály a automatický mechanizmus premiestenia by mal spočívať v tom, že v prípade, ak žiadateľ nemá žiaden vzťah k určitej členskej krajine, bude automaticky premiestnení do krajiny, ktorá za neho prevezme zodpovednosť na základe už vyššie spomenutých kritérií. Týmto pádom za neho už nebude zodpovedať krajina do ktorej prišiel, ale štát v ktorom bol umiestnený. Cieľom je zabrániť členským štátom, ktoré sa nachádzajú na hraniciach Schengenu preberať všetko bremeno na seba a neprimeraný podiel medzinárodných záväzkov EÚ aj za ostatné krajiny EÚ.   

Proces registrácie utečencov by sa mal zrýchliť.

Všetci azylanti budú povinný podstúpiť kontrolu na základe otlačkov prstov, ktoré budú porovnané s európskymi databázami ako napríklad s informačným systémom Europol. Takýmto spôsobom chcú predísť tomu, aby sa v “nárazníkových štátoch“ kopili utečenci a boli efektívnejšie premiestňovaní do štátov, kam budú pridelení. V prípade, ak zlyhá kontrola a azylant nebude riadne zaregistrovaný, prerozdeľovanie do ďalších krajín EÚ bude pozastavené. Takéto filtrovanie žiadateľov o azyl by mal celkovo urýchliť aj návratovú politiku. Namiesto toho, aby bol okamžite prevezený do inej krajiny, bude podrobený kontrole v krajine kde prvotne vstúpil na územie EÚ. Ak nebude spĺňať podmienky, bude okamžite deportovaný. Náklady spojené s týmito procesmi bude financovať EÚ.

Ak žiadateľ už určitý čas prebýval v EÚ či tu v minulosti študoval, bude premiestnený do tejto konkrétnej krajiny, čím táto získa azylanta s pravdepodobne lepšími vyhliadkami sa integrovať do spoločnosti. V opačnom prípade dostanú azylanti na výber 4 krajiny ich potencionálneho umiestnenia, ktoré v danom okamžiku prijali najmenej žiadostí o azyl a bude prevezený tam. Táto reforma obzvlášť prihliada na deti. Maloletí  absolvujú špeciálny pohovor. Dieťa bez sprievodu bude musieť byť najneskôr do 24 hodín pridelené do opatrovníctva, ak sa ho nik neujme a dieťa bude prevezené do niektorého z členských štátov, táto krajina bude musieť opatrovníka pre dieťa nájsť a určiť ho. Urýchliť chcú aj proces zjednocovania rodín.

V prípade, že sa azylant pokúsi registrácii vyhnúť alebo ak nesprávne požadoval spojenie s konkrétnym štátom, bude pridelený náhodnému členskému podľa kritérií. Princíp reformy je jednoduchý. Ak sa budú utečenci držať pravidiel, dostanú na výber zo 4 členských krajín, kde majú v súčasnosti najnižší stav. Ak sa pokúsi tieto pravidlá porušiť, už nebude mať na výber.

Reforma chce zaistiť, aby sa všetky členské štáty podieľali na riešení utečeneckej krízy rovným dielom a plnili si povinnosti stanovené zákonom, ktorý bol demokraticky odsúhlasený v EP. Tie krajiny, ktoré azylantov odmietnu, budú čeliť obmedzenému prístupu k eurofondom a ani nebudú môcť tie finančné prostriedky využiť k vráteniu žiadateľov, keďže ich azyl v danej krajine bol zamietnutý. Tento fakt má poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie sa krajinám, ktoré utečencov doposiaľ odmietali a pripravili sa na prijímanie žiadateľov o azyl.

Ak sa krajina rozhodne poskytnúť žiadateľovi v súlade s medzinárodnými dohodami a pravidlami EÚ ochranu, štát bude za utečenca zodpovedný počas najbližších 5 rokov, keby bude môcť požiadať o trvalý pobyt. Ak sa utečenec rozhodne opustiť krajiny a prejsť do iného členského štátu počas spomínaných 5 rokov, bude vrátený do tejto krajiny. Jediná cesta k medzinárodnej ochrane v rámci Európy bude zostať v členskom štáte, ktorý za neho zodpovedá.

V roku 2015 požiadalo o medzinárodnú ochranu 1,3-milióna ľudí. V roku 2016 sa tento počet znížil o 100-tisíc, uvádza UNHCR. V prvej polovici minulého roka požiadalo o azyl v EÚ približne 315-tisíc utečencov. Momentálne je zhruba až 23-miliónov ľudí v pozícii utečenca v cudzích krajinách a z ďalších 40-miliónov sú utečenci v rámci ich domovských krajín. Konflikt v Sýrii je už v trvaní 7 rokov najväčším svetovým producentom utečencov, nasleduje Afganistan a Južný Sudán.

Krajiny, ktoré chráni najviac utečencov je Turecko, Pakistan, Libanon a Irán. V minulom roku tvorili až jednu tretinu  žiadateľov o azyl ženy, 32% detí, 63-tisíc maloletých bez prítomnosti dospelej osoby. Nemecko tak za minulý rok prijalo najviac žiadostí o azyl ako ktorákoľvek iná členská krajina. Z celkového počtu 1,2-miliónov žiadostí o azyl vyše 720-tisíc ľudí požiadalo o pobyt v Nemecku.