Európski poľnohospodári získali dodatočných 435 miliónov eur na priame platby

Od prijatia reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2013, každý rok sa odpočíta určitá suma od priamych platieb poľnohospodárov s cieľom vytvoriť potrebnú rezervu v Európskom poľnohospodárskom záručnom fonde.

Zdroje z tohto fondu môžu byť použité, keď oficiálny ročný rozpočet nestačí na financovanie potrieb opatrení na podporu trhu, ako sú verejné intervencie, súkromné uskladňovanie či mimoriadne opatrenia v krízových situáciách.

Ak finančné zdroje z krízového fondu nie sú využité, na konci roka sa táto rezerva vracia poľnohospodárom. Komisia od septembra 2015 poskytla viac ako jednu miliardu eur navyše na finančnú podporu európskemu agrosektoru, ktorý čelí ťažkej situácii na trhu. Komisia spolu s Európskym parlamentom a Radou však rozhodli, že táto pomoc nepôjde z krízového rezervného fondu, aby neboli dotknuté priame platby poľnohospodárom.  

Prijaté dodatočné kroky ako je rozšírenie existujúcich opatrení na trhu a rozdelenie financií podľa "národných obálok" bolo zabezpečené prostredníctvom rozpočtovej dostupnosti na rok 2016. Najnovší balík solidarity, prijatý v júli 2016 pre výrobcov mlieka a ďalšie odvetvia živočíšnej výroby, bude prefinancovaný z rozpočtu EÚ na rok 2017.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan v tejto súvislosti spresnil, že rok 2016 bol náročný pre mnohých poľnohospodárov v EÚ.

"Som rád, že komisia bola schopná reagovať sériou dodatočných opatrení bez toho, aby bolo nutné otvárať rezervný krízový fond," uviedol komisár v správe pre médiá. Podľa jeho slov to znamená, že EÚ bola schopná reagovať bez toho, aby znížila príjmovú podporu pre sektor poľnohospodárstva.

Komisia upozornila, že krízový poľnohospodársky fond, vytvorený v rámci reformy SPP v roku 2013, nebol doteraz nikdy využitý. Finančný odpočet sa vzťahuje iba na priame platby nad 2000 eur a v tomto rozpočtovom roku neplatil v Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku.