Európske hospodárstvo bude tretí rok po sebe pokračovať v zotavovaní

Komisia očakáva, že ekonomiky všetkých 28 štátov Európskej únie (EÚ) zaznamenajú tri roky po sebe (2016, 2017 a 2018) rast, prvýkrát za takmer dekádu. Zároveň však pripomína, že ich vyhliadky sprevádza vyššia ako zvyčajná neistota.

Reálny hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny 15 kvartálov po sebe rástol. Zamestnanosť sa tiež zvyšuje robustným tempom a úmerne tomu klesá nezamestnanosť, aj keď stále zostáva na vyššej úrovni ako pred krízou. Motorom zotavovania hospodárstva regiónu je stále súkromná spotreba, konštatuje EK. Rast investícií síce pokračuje, ale zostáva slabý.

Komisia predpovedá eurozóne v tomto roku rast HDP o 1,6 % a v nasledujúcom roku o 1,8 %. To je mierne zlepšenie v porovnaní s jesennou prognózou, keď EK očakávala tento rok expanziu o 1,5 % a v roku 2018 o 1,7 %. Dôvodom revízie smerom nahor bol lepší ako predpokladaný výkon ekonomiky eurozóny v 2. polroku 2016 a pomerne robustný štart do nového roka.

HDP celej 28-člennej únie sa tiež zvýši o niečo viac, a to o 1,8 % tento aj budúci rok, namiesto tohoročného rastu o 1,6 % v jesennej prognóze (1,8 % pre budúci rok zostáva). Prispeli k tomu podľa EK lepšie vyhliadky vyspelých ekonomík, ktoré nie sú členmi EÚ, a to najmä vďaka očakávaným fiškálnym stimulom v USA. Zároveň by sa malo upevniť tempo rastu rozvíjajúcich sa ekonomík. To by mohlo viesť k oživeniu exportu z EÚ po slabom vlaňajšom výsledku.

Inflácia v eurozóne sa nedávno odrazila od dna, v dôsledku zdraženia energií. V uplynulých dvoch rokoch zápasil región s veľmi nízkou infláciou a hoci už naberá tempo, komisia predpovedá, že sa tento a budúci rok ešte udrží pod 2-% inflačným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB).

Jadrová inflácia, bez nestálych cien energií a potravín, bude stúpať len postupne. Celkovo EK očakáva, že inflácia v eurozóne zrýchli z vlaňajších 0,2 % na 1,7 % v tomto roku a v roku 2018 dosiahne 1,4 %. V celej EÚ stúpne priemerná miera inflácie z 0,3 % vlani na 1,8 % v tomto roku a potom mierne spomalí na 1,7 % v roku 2018.

Domáci dopyt zostane podľa komisie motorom hospodárskeho rastu v Európe, pričom súkromná spotreba bude jej hlavným ťahúňom, vďaka pokračujúcemu zvyšovaniu zamestnanosti a nominálnych miezd. Na druhej strane rastúca inflácia bude brzdiť výdavky domácností, takže tempo zvyšovania súkromnej spotreby zostane pomerne mierne.

Aj investície budú pokračovať v raste, ale tiež len miernym tempom. Podporia ich viaceré faktory, vrátane nízkych finančných nákladov a posilňovania globálnej aktivity.

Projekty financované aj s pomocou investičného fondu EÚ pre Európu by mali podporiť hospodársky rast, keďže sa presúvajú z fázy schvaľovania k realizácii. EK predpovedá eurozóne rast investícií v tomto roku o 2,9 % a v roku 2018 o 3,4 %, v celej EÚ tiež o 2,9 % tento a 3,1 % budúci rok. Zotavovanie ekonomiky má silný pozitívny vplyv na trh práce. Navyše viaceré štáty uskutočnili v tejto oblasti rozsiahle štrukturálne reformy.

Rast zamestnanosti by tak mal byť podľa komisie relatívne solídny, aj keď v porovnaní s vlaňajším tempo bude v tomto aj budúcom roku o niečo menej dynamický. Eurozóne predpovedá pokles miery nezamestnanosti v tomto roku na 9,6 % z vlaňajších 10 % a v roku 2018 ďalšie zníženie na 9,1 %. V celej EÚ klesne nezamestnanosť z 8,5 % v roku 2016 na 8,1 % v tomto a 7,8 % v nasledujúcom roku. Pôjde o najlepšie výsledky od roku 2009.

Schodok verejných financií aj celkového dlhu v eurozóne aj v EÚ má ďalej klesať. V regióne, ktorý zaviedol euro, sa priemerný deficit zníži z minuloročných 1,7 % HDP na 1,4 % v rokoch 2017 a 2018. Verejný dlh klesne z 91,5 % HDP vlani na 90,4 % v tomto roku a 89,2 % v roku 2018.

Prvýkrát od krízy v roku 2008 predpovedá EK hospodársky rast všetkým členom EÚ za celé obdobie rokov 2016, 2017 a 2018, keďže aj najslabšie štáty sa vlani vrátili k rastu. Čo sa týka zvýšenej neistoty, otázniky vyvolávajú predovšetkým budúce kroky novej americkej administratívy, ako aj séria volieb v EÚ či výsledok rokovaní o brexite.