Európska únia sa širším dialógom snaží konzultovať s cirkvami boj proti chudobe

Čelní predstavitelia cirkví zastúpených v Európe a najvyšší predstavitelia inštitúcií Európskej únie diskutovali dnes v Bruseli o účinných spôsoboch boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Na pozvanie predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa sa v Bruseli na stretnutí, ktorému spolupredsedali predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, zišlo okolo 20 vysokých predstaviteľov kresťanského, židovského a islamského náboženstva, ako aj sikhských a hinduistických spoločenstiev.
Išlo o v poradí šieste výročné stretnutie, ktoré po prvý raz inicioval v roku 2005 Barroso. Po prvý raz sa však stretnutie nieslo v novom duchu vytvorenom Lisabonskou zmluvou, ktorej článok 17 stanovuje, že únia udržiava "otvorený, transparentný a pravidelný dialóg" s náboženskými skupinami, cirkvami a spoločenstvami veriacich.
"V Európe žije niekoľko miliónov občanov na hranici sociálneho vylúčenia. Pre jeden z najbohatších regiónov sveta je to dosť zlé svedectvo. Teraz, keď sa Európa spamätáva z krízy, by som chcel vidieť vytváranie rastu, aby aj najzraniteľnejšie skupiny mohli byť zaradené do väčšinovej spoločnosti," povedal po stretnutí predseda EK José Manuel Barroso.
"Cirkvi zohrávajú v obnovení sociálnej a hospodárskej istoty, ktorá je našou prioritou, kľúčovú úlohu. Prispievajú svojimi dlhodobými skúsenosťami v sociálnej práci s jednotlivcami a spoločenstvami. Táto skúsenosť nemala ešte nikdy takú hodnotu, ako dnes v čase krízy. Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je úlohou, ktorá si vyžaduje partnerskú spoluprácu na všetkých úrovniach - miestnej, vnútroštátnej, európskej - či už laikov alebo cirkvi," dodal predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek.
Podpora zamestnanosti, inkluzívny rast a sociálna súdržnosť sú jadrom stratégie Európa 2020, na ktorej koncepte sa európski lídri zhodli len nedávno. Jedným z cieľov dohodnutých v rámci celej EÚ je znížiť do roku 2020 počet Európanov vystavených chudobe a sociálnemu vylúčeniu o minimálne 20 miliónov. Pokrok sa bude merať na základe troch hlavných ukazovateľov: rizika chudoby, materiálneho nedostatku a domácností nezamestnaných. Týmito ukazovateľmi na úrovni EÚ a pravidelným sledovaním dosiahnutého pokroku sa zaistí zodpovednosť členských štátov.
Podporu stratégii Európa 2020 a jej cieľom v sociálnej a vo vzdelávacej oblasti vyjadrili vedúci náboženskí predstavitelia zo 14 členských štátov (Belgicka, Británie, Bulharska, Cypru, Dánska,  Francúzska, Grécka, Holandska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Slovenska a Talianska). Zároveň vyzvali európske inštitúcie, aby naďalej zvyšovali svoje úsilie, najmä s cieľom zlepšiť prístup na trh práce, lepšie zamerať sociálne služby v členských štátoch a zabezpečiť rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave.
Na stretnutí sa zúčastnili viacerí členovia Európskej komisie ako podpredsedníčka Viviane Redingová, podpredseda Antonio Tajani, podpredseda Maroš Šefčovič, komisárka Maria Damanakiová a komisár László Andor.
Slovensko reprezentovali dnes v belgickom hlavnom meste aj dvaja predstavitelia cirkví - bratislavský arcibiskup rímskokatolíckej cirkvi Stanislav Zvolenský a biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik.
"Je to prvé stretnutie, išlo o otváranie dverí k širšiemu dialógu. Treba si uvedomiť, že problém materiálnej chudoby je výsledkom chudoby duchovnej. Solidarita a otvorenosť pre tých, ktorí sú slabší, je inými slovami duchovné bohatstvo. Keď sa chce riešiť chudoba, je teda dôležité riešiť nedostatočnosť v hodnotovej, mravnej rovine. Cirkev sa snaží zo svojho princípu o obohatenie človeka v duchovnej oblasti," reagoval rímskokatolícky arcibiskup.
"Evanjelická cirkev na Slovensku dáva dôraz na vzdelanie. Kto je vzdelaný, má lepšiu možnosť uplatniť sa, je to dôležitý príspevok k tomu, ako predchádzať chudobe. Ak sa ľudia dostanú do problémov, dôležité je sa ich ujať. To nie je úloha nielen cirkví, ale aj celej spoločnosti, cirkev však môže v tomto smere veľmi pomôcť," vyjadril sa vysoký predstaviteľ evanjelickej cirkvi.
"Menšie cirkvi zdôrazňovali to, že sa ocitajú medzi chudobnejšími štruktúrami a že sa nemôže zabúdať ani na nich. Na Slovensku takýto problém až tak nevidno, skôr je to rozdiel medzi západom a východom. Ale kľúčové je, aby sme bez rozdielu vierovyznania vedeli pomôcť ľuďom, ktorí sú odkázaní, a to materiálne aj duchovne," dodal svoj náhľad na všeobecnú európsku problematiku Klátik.

Zdroj: TASR