Europoslanci žiadajú jednotnejšiu zahraničnú politiku EÚ, mala by stáť na troch pilieroch

Uznesenie tiež vyzýva členské štáty na väčšiu jednotu a vzájomnú dôveru, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie postavenia EÚ ako globálneho hráča. Agentúru SITA o tom informovala tlačová atašé EP Soňa Mellak. Parlament schválil výročne uznesenie EP, ktoré hodnotí zahraničnú politiku Únie, pomerom hlasov 433 za, 174 proti a 93 sa zdržalo hlasovania.

Poslanci zdôraznili, že EÚ je obklopená reťazcom nestabilných štátov, siahajúcim od agresívneho Ruska ku krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky, kde sa vedú zástupné vojny. Tieto konflikty majú vážne dôsledky pre bezpečnosť občanov EÚ - napríklad v podobe teroristických útokov, masívneho prílevu utečencov a dezinformačných kampaní, uvádza schválený text. Členské štáty europoslanci v tejto súvislosti vyzývajú, aby posilnili vzájomnú dôveru a preukázali viac jednoty. Iba jednotné vystupovanie môže podľa nich posilniť postavenie Únie ako globálneho hráča.

„Pre zahraničnú politiku EÚ platí, že v jednote je sila. Musíme sa viac orientovať na výsledky a posilniť našu pozíciu vo svete. Rovnako musíme aj upriamiť pozornosť na naše susedstvo. Tam totiž začínajú naše globálne ambície. Je potrebné, aby sme investovali do bezpečnosti, stability a celkového rozvoja práve týchto regiónov," uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, kandidoval za SDKÚ-DS). Podľa Branislava Škripeka (ECR, OĽaNO) si súčasné bezpečnostné hrozby a slabá angažovanosť EÚ vyžadujú vyššiu mieru spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti.

"Bez aktívneho prístupu budeme znášať dôsledky v podobe migračných vĺn z konfliktných regiónov. Situácia v Sýrii ukazuje, že EÚ by mala viac využívať nástroje mäkkej aj tvrdej moci," myslí europoslanec. Ivan Štefanec (EPP, KDH) tvrdí, že Európa sa v otázke obrany musí začať viac spoliehať sama na seba. "Hrozby, ktorým čelíme, nie sú len vojenského charakteru, ale majú podobu aj kybernetických útokov a rozkladnej propagandy. Ak im máme odolať, musia sa do spoločných aktivít naplno zapojiť všetky členské štáty," myslí si Štefanec.

Parlament zdôraznil, že európska bezpečnostná architektúra bola vážne poškodená ruskými protiprávnymi zásahmi na Kryme a vo východnej Ukrajine. EÚ preto podľa nich nevyhnutne potrebuje realistickejšiu stratégiu voči Rusku. Parlament v tejto súvislosti navrhuje posilnenie spolupráce s ruskou občianskou spoločnosťou a udržanie diplomatického, politického a hospodárskeho tlaku na ruskú vládu, cieľom ktorého je primať Kremeľ k ukončeniu agresie na Ukrajine. Sankcie sa ukázali byť účinným prostriedkom na zamedzenie ďalšej ruskej agresie, uvádza sa v uznesení. EÚ by si zároveň podľa poslancov mala ponechať otvorenú možnosť ďalších postupných sankcií, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo.

Europarlament takisto vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu, žiada tiež financovanie misií EÚ z kolektívnych prostriedkov, posilnenie a zvýšenie využiteľnosti síl rýchlej reakcie EÚ (bojové skupiny) a spoločné nakupovanie obrannej techniky a materiálu. Poslanci tiež požadujú prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti kybernetickej bezpečnosti, migrácie, strategickej komunikácie a reakcie na hybridné hrozby. "Keďže v oblasti medzinárodných vzťahov opäť dominuje mocenská politika, schopnosti v oblasti obrany a odstrašovania EÚ sú pri diplomatických rokovaniach kľúčové," zhodli sa poslanci.

Spravodajcom uznesenia bol predseda výboru EP pre zahraničné veci Elmar Brok (EPP), podľa ktorého 70 percent občanov EÚ súhlasí s tým, že potrebujeme viac Európy v jednej veci - v spoločnej zahraničnej a obrannej politike. "Táto snaha je niekedy blokovaná vládami v hlavných mestách, a nie občanmi. Potrebujeme viac diplomacie, rozvojovej pomoci a vojenských kapacít v rámci spoločnej zahraničnej a obrannej politiky, aby sme ľuďom dodali pocit bezpečia," povedal.