Europoslanci stopli smernicu o dlhších a plne platených materských dovolenkách

 Stalo sa tak po štvorročnom blokovaní Radou EÚ (členské štáty EÚ).
     

Rada odmietla pozmeňovacie návrhy, ktoré ešte v roku 2010 zaviedli do smernice poslanci EP. Tie sa týkali predĺženia materskej dovolenky s poberaním plného platu z pôvodných 14 na 20 týždňov (namiesto navrhovaných 18). Novinkou bolo aj zavedenie dvojtýždňovej plne hradenej otcovskej dovolenky. EP týmto vracia smernicu späť na prepracovanie do Európskej komisie.
     

Poslankyňa Anna Záborská (KDH) z Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) spresnila, že ide o spor, ktorý sa rieši už sedem rokov. Podľa nej je neexistencia podobnej smernice nevýhodná pre ženy v EÚ, ktoré nemajú zaručenú žiadnu materskú dovolenku alebo iba veľmi krátku.
     

Najväčšia chyba smernice bola v tom, že sa viac ako o materskej dovolenke začalo hovoriť o ochrane a bezpečnosti pri práci tehotných žien, že do návrhu textu bola pridaná aj rodová rovnosť (otcovské dovolenky), ale najmä to, že europoslanci chceli pre rodičky viac týždňov voľna stopercentne platených. Komisia materské príspevky v plnej výške platu iba odporúčala.
     

"Náklady spojené so stopercentným odmeňovaním členské štáty odmietli. Boli vysoké a v každom členskom štáte je tento systém odlišný - niekde to ide cez štátny rozpočet, niekde cez poisťovne alebo iba cez zamestnávateľov," upozornila poslankyňa.
     

Jej kolegyňa z výboru FEMM Jana Žitňanská (NOVA) priznala, že táto iniciatíva sama o sebe nie je nesprávna, keďže poskytuje mamičkám viac času venovať sa malým deťom. Dodatočné zmeny k pôvodnému textu však viedli k ostrému nesúhlasu členských štátov.
     

"Chybou bolo, že sa neuskutočnila dopadová štúdia o vplyve smernice na členské štáty. Táto štúdia mala ukázať, koľko to celé bude stáť," pripomenula najmladšia slovenská europoslankyňa.
     

Zrušená smernica podľa nej neobjasňovala, kto bude mať zodpovednosť za vyplácanie materskej dovolenky v predĺženom období; či to bude na pleciach štátu alebo zamestnávateľov. Zdôraznila, že súkromný sektor, najmä však malí a strední podnikatelia sa obávali, že pre nich by implementácia smernice bola veľmi drahá, priam likvidačná - ak by mali naplno platiť aj ženy, ktoré sú na dlhšej materskej a zároveň aj ich náhradníčky v zamestnaní.
     

"Takýto príkaz by v konečnom dôsledku mohol byť kontrapruduktívny pre mladé ženy," upozornila Žitňanská. A dodala, že už dnes majú mnohí zamestnávatelia diskriminačný prístup, keď sa mladých žien pri prijímaní do práce pýtajú, či chcú mať deti a koľko. Istota, že budú mať povinnosť im platiť aj za viac materskej dovolenky, by zamestnávateľov ešte viac odrádzala zamestnávať mladé ženy.
     

Obe slovenské poslankyne spresnili, že exekutíva EÚ musí predmetnú smernicu prepracovať alebo prísť s novým návrhom zákona, ktorý bude naozaj v prospech mladých matiek a ktorý nebude likvidačný pre zamestnávateľov.