Europoslanci schválili Junckera za nového šéfa Európskej komisie

Juncker prevezme svoju 5 rokov trvajúcu funkciu po sformovaní EK, čo sa očakáva 1. novembra, no môže to trvať aj dlhšie. Na čele EK vymení doterajšieho predsedu komisie Josého Manuela Barrosa, ktorý tento post zastával 10 rokov. Jean-Claude Juncker bol zvolený 422 hlasmi, 250 poslancov bolo proti, 47 sa zdržalo hlasovania. Minimálny počet hlasov potrebných na zvolenie bol 376. 

Europoslanec Eduard Kukan o novom predsedovi Európskej komisie povedal, že je "štátnik a skúsený politik, ale tiež pragmatik." Podľa Kukana takú osobnosť Európska únia v súčasnosti potrebuje, aby dokázala využiť svoj potenciál rastu. Junckerovi zablahoželali aj europoslanec Igor Štefanec a predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Frešo ocenil priority, s ktorými Juncker nastupuje do úradu. "Na základe jeho dlhoročnej práce, ktorá požíva rešpekt, som presvedčený o tom, že riešenia pre pomenované problémy únie dokáže presadiť. Únia potrebuje robiť odvážne a zodpovedné rozhodnutia. A práve zárukou takýchto rozhodnutí je voľba pána Junckera za predsedu EK," vyjadril sa Frešo. 

Predseda KDH Ján Figeľ tiež zablahoželal Junckerovi k zvoleniu a uviedol, že "tým, že je Juncker z malého Luxemburska a pozná dobre zloženie a fungovanie Európskej rady a euroskupiny, má dobré predpoklady uprednostňovať komunitárnu metódu politiky Únie a vyvažovať v spoločenstve pôsobenie a úlohy veľkých a menších krajín." 

Radoslav Procházka zo Siete víta, že Juncker sa stal predsedom EK. Tvrdí však, že "z hľadiska záujmov Slovenskej republiky bude kľúčovým rozdelenie portfólií medzi jednotlivých komisárov". Procházka považuje za dôležité pokúsiť sa o "regionálnu dohodu a spoločný postoj krajín, ktoré síce zemepisne tvoria východný okraj Únie, ale ktorých vplyv na jej celkovú kondíciu významne rastie".

Profil nového šéfa EK Jeana-Clauda Junckera

Juncker stál na čele vlády Luxemburského veľkovojvodstva s polmiliónovým obyvateľstvom takmer dve desaťročia. Zohral tiež zásadnú úlohu pri tvorbe eura a viedol skupinu ministrov financií Euroskupiny počas finančnej krízy, ktorá ohrozovala existenciu spoločnej meny. Rodák z malej dediny Redange síce vyštudoval právo na štrasburskej univerzite, prax však nikdy nevykonával. Vstúpil totiž do politického života a stal sa poslancom. Neskôr bol ministrom práce a ministrom financií vo vládach premiéra Jacqua Santera, neskoršieho šéfa EK. V roku 1989 bol účastníkom vážnej autonehody a v kóme strávil dva týždne. Po zotavení sa vrátil do politiky a v roku 1995 sa po prvý raz stal premiérom bohatého veľkovojvodstva. Najvyššiu mocenskú pozíciu, ktorú mal 14 rokov spojenú s postom ministra financií, si udržal až do minuloročného prepuknutia škandálu týkajúceho sa luxemburských tajných služieb, ktoré sa údajne v minulosti dopustili celého radu pochybení. Po predčasných voľbách ho od moci odstavil Xavier Bettel, ktorý sa stal jeho nástupcom. 

O Junckerovi ako zástancovi úzkych vzťahov v rámci únie sa začalo hovoriť ako o kandidátovi na šéfa EK. Problémy s jeho nomináciou za najväčšiu europarlamentnú frakciu ľudovcov mal najmä britský premiér David Cameron, ktorý ho označoval za "tvár 80. rokov" neschopného priniesť zmeny do fungovania bloku. Napokon však neuspel a lídri členských štátov ho na júnovom summite nominovali za šéfa výkonného orgánu únie. 

Bezdetný Juncker je známy ako tuhý fajčiar a znalec alkoholu. V roku 2004 na summite EÚ v Bruseli zaujal predčasným oznámením smrti palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Ten však zomrel až o osem dní neskôr. Za jeho úsilie s cieľom dosiahnuť, aby EÚ finančne pomohla krachujúcemu Grécku mu v roku 2013 udelili najvyššie grécke štátne vyznamenanie Rád Spasiteľa, ktoré si prevzal z rúk prezidenta Károlosa Papúliasa.