Európa a USA spoločne na Mars

Európska kozmická agentúra (ESA) a NASA vybrali prístroje pre prvú z plánovanej série spoločných sond určených k výskumu Marsu.
      Sériu ExoMars otvorí sonda Trace Gas Orbiter (TGO, orbitálna sonda pre zachytávanie stopových množstiev plynov v atmosfére). Vyvrcholením celého tohto euro-amerického úsilia má byť sonda, ktorá po roku 2020 dopraví vzorky marsovského povrchu na Zem.
      Štart ExoMars TGO sa plánuje na rok 2016. Všetky doterajšie západné planetárne sondy boli de facto medzinárodné, no jedna krajina vždy dominovala. Aj teraz skúma Mars niekoľko dominantne amerických a jedna dominantne európska sonda (Mars Express). ExoMars TGO a celá séria ExoMars bude prvá, ktorú pripravia títo dvaja partneri prakticky pol na pol.
      Účel prvej sondy série zhrnul David Southwood, riaditeľ ESA pre vedecký a robotický výskum: "Do uceleného výskumu Marsu chceme zapojiť všetky talenty, ktoré len môžeme nájsť na Zemi. NASA a ESA teraz spájajú sily pre spoločnú misiu ExoMars TGO. K jej cieľom patrí lepšie určenie vlastností atmosféry červenej planéty a konkrétne pátranie po stopových plynoch, ako je metán. Prvý raz ho naše prístroje 'vyňuchali' v roku 2003 a NASA to odvtedy jasne potvrdila. Zmapovanie metánu nám dovolí postúpiť ďalej, k hľadaniu odpovede na najdôležitejšiu otázku, totiž či je Mars živá planéta, a ak nie je, či sa ňou môže stať alebo dokonca musí stať niekedy v budúcnosti."
      Metán sa totiž v atmosférach planét pomerne rýchlo rozpadá a tak ho musia dopĺňať určité povrchové procesy. Na Zemi sú to najmä rôzne činnosti živých organizmov, teda biologické procesy, no veľkú úlohu zohrávajú aj geologické – v prípade metánu v atmosfére Marsu sa predbežne ráta skôr s pre nás nezvyčajnou geológiou, no kto vie...
      Podľa Eda Weilera, zástupcu administrátora NASA pre vedenie vedeckého direktorátu, prišiel teraz po veľkých objavoch na Marse, ktoré uskutočnili NASA a ESA nezávisle, čas pracovať spoločne, čo obmedzí duplicity, naopak rozšíri možnosti a prinesie unikátne výsledky.
      Odborníci ESA a NASA vyberali z 19 návrhov, ktoré dostali v januári 2010. Napokon pre TGO vybrali päť prístrojov, ktoré vyrobia technici na oboch stranách Atlantiku. Infračervené spektrometre MATMOS a SOIR/NOMAD pre zachytávanie stopových množstiev plynov, ktorých údaje pomôže vyhodnotiť infračervený rádiometer EMCS, získavajúci každodenné globálne merania prachu, vodnej pary a hlavných chemických zložiek atmosféry. Túto trojicu doplní štvorfarebný stereozobrazovač HiSCI s rozlíšením dvoch metrov na obrazový prvok (pixel) a širokopásmový multispektrálny zobrazovač atmosféry MAGIE, ktorý dodá globálne snímky, pomáhajúce vysvetliť údaje z predchádzajúcich prístrojov.
      Okrem toho bude mať ExoMars TGO na palube európsky modul pre skúšky vstupu do atmosféry, zostupu a pristátia. Celú sondu vynesie do kozmu raketa NASA. Druhá misia ExoMars, so štartom plánovaným na rok 2018, zahrnie európske robotické výskumné vozidlo s vrtnou súpravou, americké robotické vozidlo, schopné zhromažďovať vzorky pre budúce odoslanie na Zem, a pristávací systém NASA – aj ju vynesie do kozmu raketa NASA.
      Predpokladá sa, že vzorky povrchových materiálov z Marsu (aj uskladnené americkým robotom) prvý raz dopraví na Zem ďalšia sonda série v nasledujúcom desaťročí.

Zdroj: TASR