BRUSEL – Kľúčové požiadavky týkajúce sa práv občanov a finančného vyrovnania v súvislosti s odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ zverejnila dnes Európska komisia (EK). Občanom chce garantovať rozsiahle práva a od Británie očakáva splatenie finančných záväzkov v eurách. V prípade sporov by podľa nej mal mať právo rozhodovať naďalej Súdny dvor EÚ.
EK chce zachovať práva občanov zvyšných 27 členských štátov EÚ a ich rodinných príslušníkov v Spojenom kráľovstve (zhruba 3,2 milióna osôb) i občanov Spojeného kráľovstva v krajinách EÚ (1,2 milióna). Po piatich rokoch súvislého pobytu im mieni priznať právo na získanie trvalého pobytu.
Tí, ktorí legálne žijú v Británii alebo inde v EÚ, by mali mať právo na pobyt aj po tzv. brexite. Vydávanie dokladov o pobyte po vystúpení Británie z EÚ by malo byť zadarmo alebo za rovnaký poplatok ako pre domácich obyvateľov.
EK chce po brexite zabezpečiť právne vymáhateľné, nediskriminačné a účinné záruky pre dodržiavanie práv týchto občanov a ich rodinných príslušníkov. Ide o práva platné v momente odchodu Británie z EÚ - právo na pobyt v inom členskom štáte, právo na prácu, právo na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť, ako aj uznávanie diplomov, certifikátov a odbornej spôsobilosti.
Týka sa to zamestnancov, uchádzačov o prácu, samostatne zárobkovo činné osoby, študentov, dôchodcov a ich rodinných príslušníkov, ktorí už majú v Británii nahlásený pobyt, alebo tak učinia do dňa brexitu. Ten by mal nastať 29. marca 2019.
EK trvá na tom, aby o právach občanov naďalej rozhodoval Súdny dvor EÚ. Podľa agentúry DPA sa táto požiadavka v Londýne nestretne s pochopením.
Finančné vyrovnanie sa pri brexite bude týkať troch oblastí: rozpočtu EÚ, ukončenia členstva Spojeného kráľovstva vo všetkých inštitúciách a agentúrach EÚ a účasti Británie v špecifických únijných fondoch a iniciatívach.
Ide celkovo až 74 inštitúcií a napríklad aj výdavkov na financovanie migračnej dohody s Tureckom alebo financií pre britských učiteľov pôsobiacich v EÚ až do konca akademického roka 2020-2021. Týka sa to aj britských príspevkov do Európskej centrálnej banky.
EK síce neposkytla výšku finančného vyrovnania, ale dala najavo, že očakáva od Británie splatenie záväzkov v eurách. Kým Únia chce dosiahnuť výrazný pokrok pri právach občanov a financiách v prvej fáze rokovaní, Londýn si praje o finančnom vyrovnaní rokovať až v záverečnej fáze vyjednávaní o brexite, súčasne s dohodou o nastavení vzťahov do budúcnosti.
Prvé rokovania EÚ a Británie o brexite sú naplánované na týždeň po 19. júni 2017. Únia mieni dospieť k uzavretiu dohody o samotnom odchode Británie v októbri 2017, potom budú nasledovať rokovania o budúcom usporiadaní vzťahov medzi Britániou a Úniou. Čas medzi októbrom 2018 a marcom 2019 by mal slúžiť na ratifikáciu dosiahnutej dohody oboma stranami. Dátum skutočného brexitu bol stanovený na 29. marca 2019, ak dovtedy Európska rada - teda lídri členských štátov - jednomyseľne nerozhodne o predĺžení dvojročného rokovacieho obdobia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies