EÚ na základe núdzového systému zatiaľ rozdelili 8-tisíc migrantov

Ôsma hodnotiaca správa o fungovaní systému podľa EK chváli Grécko za významný pokrok pri vytváraní inštitucionálnych a právnych štruktúr nevyhnutných pre riadne fungovanie azylového systému. Komisia zároveň odporúča, aby sa postupne obnovili presuny utečencov z ostatných členských krajín, avšak tak, aby Grécko nebolo vystavené neudržateľnej záťaži.

Presuny sa preto nebudú uplatňovať retroaktívne a dotknú sa len žiadateľov o azyl, ktorí do Grécka vstúpia nelegálne do 15. marca 2017, alebo za ktorých bude Grécko po tomto dátume zodpovedať na základe dublinských kritérií. V snahe podporiť úsilie Grécka vyzvala Komisia členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali svoje záväzky a zaistili dostatočné nasadenie odborníkov v oblasti azylu do Grécka.

Komisia tiež v štvrtej hodnotiacej správe, týkajúcej sa implementácie dohody medzi EÚ a Tureckom, zhrnula pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť od jej prijatia 20. marca tohto roku. Podľa správy implementácia napreduje, stále však čelí viacerým výzvam. Vďaka tejto dohode sa dramaticky znížil počet ľudí, ktorí nelegálne prekročili hranice medzi Tureckom a EÚ, v októbri minulého roku to bolo približne 10-tisíc osôb za deň, v súčasnosti ide o približne 90 ľudí za deň. Výzvou však podľa EK ostáva príliš pomalé tempo readmisie utečencov z Grécka do Turecka, vďaka čomu grécke ostrovy naďalej čelia veľkému náporu. Cieľom ostáva zavedenie plne funkčného azylového systému a postupné obnovenie presunov do Grécka podľa dublinského nariadenia.

V júli 2015 bol prijatý Európsky systém presídľovania. Jeho súčasťou je dvojročná schéma, ktorá sa týka presídlenia 22-tisíc osôb z tretích krajín do členských štátov EÚ. V marci 2016 bol dohodnutý mechanizmus 1:1 - za každého Sýrčana vráteného z gréckych ostrovov bude jeden presídlený z Turecka do EÚ. Na základe týchto dvoch schém bolo presídlených 13 887 osôb, a to najmä z Turecka, Jordánska a Libanonu.