BRATISLAVA – Je nesporné, že éra tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana bude historicky vnímaná ako obdobie mimoriadnej koncentrácie moci a napriek jeho popularite aj silnej fragmentácie tureckej spoločnosti. Pre TASR to povedal analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy.
"Prirodzene, najviac senzitívne budú túto skutočnosť vnímať západné demokracie, ktoré napriek blízkosti vzťahov s Tureckom z dôvodu členstva v NATO nemôžu trvalo obhajovať štandardizáciu vzťahov v politickej rovine, ak sa Turecko stáva čoraz viac konfrontačným medzinárodným aktérom," uviedol Nagy.
Návrh tureckého ministra pre európske záležitosti Ömera Čelika o tom, že by sa mala prehodnotiť migračná dohoda medzi EÚ a Tureckom z marca 2016, prišiel podľa neho v momente netypicky napätých vzťahov medzi Tureckom a EÚ, pričom majú primárne vnútropolitickú dimenziu.
"V zmysle, že tieto slová, aj keď sú formálne adresované európskym lídrom, sú mienené predovšetkým do domácej politickej arény," zdôraznil. Návrh ministra by nezľahčoval, avšak zároveň upozornil, že k naplneniu ich obsahu nemusí nevyhnutne dôjsť.
Domnieva sa, že ak nedôjde k relevantnej úprave v politike tureckej vlády, veľmi ťažko príde i k posunu smerom k posilneniu charakteru vzájomných vzťahov Turecka a EÚ. "V tomto momente je podstatne realistickejšia vízia trvalej stagnácie rokovaní medzi Tureckom a EÚ, či už ide o eventualitu plnoprávneho členstva, alebo privilegovaného partnerstva," uzavrel analytik Nagy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies