Emisný príspevok USA nie je schopná kompenzovať žiadna krajina

"Je otázkou, či budú progresívnejšie krajiny ochotné zodpovednosť za klimatickú zmenu transformovať do medzinárodných obchodných a finančných pravidiel. Iné páky na podobné krajiny fungovať nebudú," uviedol Pavol Široký z Inštitútu environmentálnej politiky.

Myslí si, že rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody by pre ciele krajín, ktoré ju ratifikovali a sú ochotné ju aj dodržiavať, nemalo znamenať nič zásadné.

"Jedným z výstupov dohody je prechod na bezuhlíkovú ekonomiku v podstate do polovice tohto storočia. K tomu musí prispieť svojím podielom každá krajina," skonštatoval Široký.

Dôležité preto bude podľa jeho slov nastavenie národných cieľov, ktoré aktuálne prebieha aj na úrovni Európskej únie. "Národné záväzky musia byť spravodlivé, cenovo efektívne a musia zohľadňovať aj historické emisie, nielen súčasné," doplnil Široký.

Inštitút environmentálnej politiky ľutuje, že sa Trump rozhodol od klimatickej dohody odstúpiť. Na svojom facebookovom profile poukazuje, že tak ignoruje vedecky overený vplyv ľudstva na globálnu zmenu klímy, ktorej dôsledky možno vidieť v podobe častých záplav, neznesiteľných letných horúčav či vysychajúcich smrekových lesoch aj na Slovensku.

Parížska klimatická dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 konsenzom 195 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Cieľom dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne dva stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.