Keďže ceny rastú rýchlejšie ako príjmy, hrozí, že kríza životných nákladov uvrhne viac ľudí do chudoby, zatiaľ čo nezamestnanosť na celom svete bude stúpať. ILO tiež uviedla, že nedostatok "slušnej práce" sa vlani prehĺbil v dôsledku viacerých prekrývajúcich sa kríz vrátane ruskej vojny na Ukrajine, geopolitického napätia, nerovnomerného zotavovania sa z pandémie ochorenia COVID-19 a pokračujúcich problémov v dodávateľskom reťazci. "To vytvorilo podmienky pre stagfláciu, vysokú infláciu a zároveň slabý rast, prvýkrát od 70. rokov," napísala agentúra vo svojej výročnej správe World Employment and Social Outlook.
Generálny riaditeľ ILO Gilbert Houngbo pripomenul, že zotavenie sa z pandémie bolo nerovnomerné, obzvlášť v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, a brzdili ho aj klimatické zmeny a humanitárne výzvy. Globálna zamestnanosť vlani vzrástla o 2,3 % a očakáva sa, že tento rok stúpne len o 1 % na takmer 3,4 miliardy ľudí. To je menší nárast než o 1,5 %, ktoré ILO predtým predpovedala. Spomalenie rastu globálnej zamestnanosti znamená tiež, že stratené pracovné miesta počas pandémie nebudú obnovené pred rokom 2025, uviedol šéf výskumu ILO Richard Samans. ILO ďalej odhaduje, že počet ľudí bez práce na celom svete tento rok stúpne na 208 miliónov z vlaňajších 205 miliónov ľudí a globálna nezamestnanosť dosiahne 5,8 %, pričom reálne mzdy rýchlo klesajú v dôsledku zrýchľujúcej sa inflácie.
Na ilustráciu v roku 2019 bolo na celom svete 192 miliónov nezamestnaných a v roku 2020 po vypuknutí pandémie ich počet vzrástol na 235 miliónov osôb. Medzitým celkový počet ľudí, korí v minulom roku nepracovali, dosiahol 473 miliónov. Toto číslo zahŕňa nezamestnaných aj tých, ktorí si prácu nehľadajú, či už preto, že ich odradili predchádzajúce neúspešné pokusy, alebo majú iné povinnosti, ako napríklad opatrovanie člena rodiny. Vlaňajší počet ľudí bez práce bol približne o 33 miliónov vyšší ako v roku 2019, s mierou 15 % u žien a 10,5 % u mužov.
Spomalenie globálnej ekonomiky tiež znamená, že mnohí ľudia budú musieť prijať prácu nižšej kvality, často za veľmi nízku mzdu, upozornila ILO, podľa ktorej najmä mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov čelia vážnym problémom pri hľadaní a udržaní si slušného zamestnania. ILO zároveň vyzvala na zvýšenie investícií do vzdelávania a odbornej prípravy a uviedla, že dvom tretinám mladých ľudí vo svete chýbajú "základné súbory zručností", čo obmedzuje ich vyhliadky na zamestnanie a tlačí ich k práci nižšej kvality. Organizácia informovala, že v roku 2022 žilo odhadom 214 miliónov pracovníkov, teda 6,4 % všetkých zamestnaných, v extrémnej chudobe a zarábali menej ako ekvivalent 1,90 USD (1,76 eura) na deň.