EK prichádza s akčným plánom ako znížiť spotrebu plastov. Veľkú úlohu v ňom zohrávajú spotrebitelia

EÚ teda nebude presadzovať zdaňovanie ani poplatky za využívanie jednorazových plastových výrobkov. EK sa rozhodla investovať do povedomia spotrebiteľov, o drvivých dopadoch na životné prostredie a stav svetových oceánov, ktoré sú znečistené v dôsledku nadmerného používania plastov.  Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans je toho názoru, že zdaňovaním by sa nedosiahol želaný účinok, pričom takéto spoplatnenie je len ťažko udržateľné. Je potrebné zmeniť spôsob, akým sa plast vyrába a používa.

„Jedinou udržateľnou metódou je vytvoriť recyklovateľný plast a zabrániť úniku mikroplastov. Dane na to nestačia. Musíte zabezpečiť, aby sa veci opätovne používali a nekončili v oceánoch.“ Timmermans chce začať rozvíjať spoluprácu s výrobcami a následne sa tak pokúsiť zmeniť ich výrobky a balenie. Karmen Vella, eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo prisľúbil, že do konca roka 2017 predloží očakávanú stratégiu EÚ pre riešenie plastového odpadu. V kompetenciách EÚ nie je navyšovanie daní, môžu tak urobiť iba jednotlivé členské štáty.

Timmermans teda vsadil na samotných spotrebiteľov. Verí, že prostredníctvom  informačných kampaní verejnosť pochopí, čo spôsobuje nadmerná spotreba plastových výrobkov.  „Nie sme to my, kto by mal cez legislatívu nútiť výrobcov plastov, aby sa zmenili. Ak budeme musieť, možno to spravíme, ale cez zvyšovanie spotrebiteľského povedomia a podporu krajín, aby zvyšovali povedomie,“ povedal. „Nič nezmení podniky viac než spotrebiteľské návyky. Stojíme na pokraji zmeny spotrebiteľského správania. Ide o zlomový bod ako pred 10 – 15 rokmi pri klimatickej zmene,“ uviedol na konferencii Náš Oceán na Malte. „To isté sa stalo s recyklovaním. Kto nás donútil recyklovať? Naše deti. Nemyslím si, že existuje výrobca spotrebiteľského tovaru, ktorý by išiel proti verejnej mienke.“

Momentálne čísla ukazujú, že v celej EÚ sa recykluje len minimálne, a to na úrovni iba 6%. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa recykluje tak málo, je rôznorodosť vyrobených plastov, ktoré sa ťažko spracúvajú. Tým druhým je, že už zrecyklovaným plastom sa len ťažko prinavracajú vlastnosti novo vyrobeného obalu. Vella prezentoval opätovné použitie, kedy by mali výrobcovia navrhovať výrobky tak, aby sa dali znova využiť. „Obehová ekonomika je najúčinnejším spôsobom ako vyriešiť plasty.“ Sľúbil, že ďalšia stratégia pre riešenie plastového odpadu bude riešiť dizajn, recykláciu, rozložiteľné plasty, jednorazové plasty aj mikroplasty. Komisia tiež plánuje do konca tohto roka odstrániť všetky jednorazové plasty zo svojich priestorov, vrátane nápojových fliaš.

Na tento účel EK vyčlenila 550-miliónov eur. Cieľom projektu sú čistejšie oceány a ochrana životného prostredia. Na boj proti nadmernému rybolovu, plastovému odpadu, zvyšovaniu kyslosti oceánov a ďalším hrozbám pre morské prostredie poputuje dokopy 7,2 miliárd eur. Rozhodlo sa tak na štvrtej konferencii Náš Oceán, ktorá sa konala 5. a 6. októbra na Malte. Prostriedky prisľúbili vlády, inštitúcie aj súkromný sektor. Časť finančných prostriedkov, v celkovom objeme 150-miliónov eur by mala ísť na zabránenie vývozu odpadov z juhovýchodnej Ázie smerujúcim do oceánov.

Polovica plastového odpadu, ktorá sa každý rok dostane do oceánu, pochádza z piatich krajín – Číny, Indonézie, Filipín, Vietnamu a Thajska. V týchto krajinách sa v priemere recykluje menej než 40 percent plastového odpadu. Poisťovne sa zase rozhodli bojovať proti nelegálnemu rybolovu. Zaviazali sa, že nebudú poisťovať lode, ktoré niekedy lovili nelegálne. Náklady na nelegálny rybolov po celom svete sa odhadujú na 10 až 23 miliárd ročne. Mimo kvót alebo v rozpore s národnými pravidlami sa každý rok vyloví 25 miliónov rýb.

Medzi spoločnosti, ktoré sa zapojili patrí napríklad Alianz, Axa a Generali. Podľa mimovládnej organizácie ClientEarth však členské štáty nezasahujú proti nelegálnemu rybolovu dostatočne. Mimovládka zanalyzovala systém vymáhania európskeho práva v šiestich členských štátoch s najväčším objemom rybolovu – vo Francúzsku, Španielsku, Holandsku, Írsku a v Spojenom kráľovstve. Výsledky analýzy preukázali, že žiadna z týchto krajín riadne nezohľadňuje opatrenia vychádzajúce zo spoločnej rybárskej politiky.

Veľkým problémom sú údajne nízke sankcie udeľované rybárom za nelegálny výlov rýb.  Elisabeth Druel, právnička Client Earth, vyhlásila, že štátne orgány robia v boji proti nelegálnemu rybolovu len veľmi málo. „Aby sme odradili spoločnosti od nelegálneho rybolovu a získali prostriedky na nápravu škôd spôsobených našim oceánom, potrebujeme silné a systematické sankcie. Rybársky priemysel vytvára zdanie, že je intenzívne sledovaný a sankcionovaný. Náš výskum však ukazuje opak.“