EK má obavy o dôchodky, riešením by mohol byť aj vyšší produktívny vek

Obava o budúcnosť dôchodkov podnietila Európsku komisiu (EK) k tomu, aby dnes odštartovala rozsiahlu verejnú diskusiu vydaním Zelenej knihy o dôchodkoch. Verejná diskusia má priniesť odpovede na otázky, ako dosiahnuť dlhodobo udržateľnosť dôchodkov za daných demografických podmienok v Európskej únii.
      V roku 2008 pripadali podľa údajov z dokumentu na každého občana EÚ vo veku 65 a viac rokov štyria ľudia v aktívnom veku (15 - 64 rokov). Do roku 2060 tento pomer klesne na dva ku jednej. Nedávna finančná a hospodárska kríza ešte viac zhoršila a posilnila vplyv týchto demografických trendov. Pokles hospodárskeho rastu, verejných rozpočtov, finančnej stability a zamestnanosti výrazne zvýšil naliehavosť úpravy dôchodkových režimov a spôsob, akým si ľudia "budujú" svoje nároky na dôchodky.
      Zelená kniha zahŕňa množstvo rozličných tém ako napr. predĺženie produktívneho veku, vnútorný trh s dôchodkami, mobilita dôchodkov v rámci EÚ, medzery v predpisoch EÚ, budúci režim solventnosti dôchodkových fondov, riziko platobnej neschopnosti zamestnávateľa, informované rozhodovacie a riadiace procesy na úrovni EÚ.
      "Stojíme pred voľbou medzi chudobnejšími dôchodcami, vyššími dôchodkovými odvodmi a väčším počtom ľudí, ktorí pracujú viac a dlhšie. Jedným z najväčších úspechov európskeho sociálneho modelu je to, že nedovoľuje, aby bol vyšší vek synonymom chudoby. Ide o záväzok, ktorý musíme aj naďalej napĺňať, a dialóg, ktorý dnes otvárame, by mal členským štátom pomôcť prijímať správne rozhodnutia tak, aby dôchodkové systémy plnili svoj účel," povedal komisár László Andor, ktorý má na starosti v kabinete José Manuela Barrosa sociálnu politiku, zamestnanosť a spoločenské začlenenie.
      Dokument by mal vyvolať diskusiu najmä medzi hlavnými aktérmi dôchodkovej politiky v EÚ (dôchodkové fondy, vlády) a tými, ktorých sa to najviac týka - teda občanmi. Ako komisia konštatuje, nie je to podnet na spochybnenie kompetencií národných štátov na danom poli, ani snaha prinútiť členské štáty, aby uvažovali o jednotnom dôchodkovom systéme v EÚ.
      EK sa však zasadzuje za to, aby v čase narodenia jedinca bol určený jeho dôchodkový vek podľa očakávanej dĺžky života v danej krajine. Komisia oceňuje, že v mnohých členských štátoch sa urobili kroky na zvrátenie nebezpečnej situácie v súvislosti s vývojom dôchodkov, no prehlbujúca sa hospodárska kríza ako i zhoršujúca sa demografická situácia v Európe vyvolávajú ďalšiu potrebu politických rozhodnutí. Jedným z nich by malo byť zvýšenie dôchodkového veku v členských štátoch.
      "Je pravda, že ponúkame ako alternatívu vyšší vek odchodu do dôchodku, lebo si myslíme, že je to jedno z možných riešení. Samotné rozhodnutia sú však čisto v kompetencii členských štátov. Je to akási trilema súčasnosti, buď budeme pracovať dlhšie, alebo budú vyššie príspevky do dôchodkového systému, alebo nám hrozí, že sa starší ľudia postupne dostanú do mimoriadne zložitej situácie," dodal Andor.
      Verejná diskusia bude prebiehať počas nasledujúcich štyroch mesiacov do polovice novembra.

Zdroj: TASR